Miriam  Uhrinová
Miriam Uhrinová
Katarína  Hláčiková
Katarína Hláčiková
Empirická studie

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania

Miriam Uhrinová
Katarína Hláčiková

Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spolupráca pri prepájaní programov múzeí so školským vzdelávacím programom jednotlivých škôl. Vzdelávacie aktivity ponúkajú viaceré slovenské múzeá a galérie. Príspevok prináša výsledky prieskumu zameraného na zisťovanie spolupráce základných škôl s múzeom a galériou v Ružomberku. Prieskumnú vzorku tvorili učitelia primárneho vzdelávania z mestských i vidieckych základných škôl v okrese Ružomberok. Výsledky prieskumu prezentujú aktuálny stav návštevnosti múzea a galérie zo strany škôl, dôvody ich nenavštevovania, zdroj informovanosti o programoch múzea a galérie. Z ponúkaných programov bol najväčší záujem zo strany učiteľov práve o tvorivé dielne.

 

Úvod

V čase výrazných zmien súvisiacich s premenami Európy je potrebné, aby si každý národ zachoval svoje podstatné princípy a charakter, ktoré sa odrážajú aj v ich kultúrnom a prírodnom dedičstve. Rozvoj konzumnej spoločnosti či devalvácia hodnôt spoločnosti si vyžadujú tvorivé a efektívne riešenie aj v edukačnom procese. Štátny vzdelávací program pre prvý stupeň základných škôl (ISCED 1 – primárne vzdelávanie) apeluje na stimulovanie poznávacej zvedavosti detí, vychádzajúcej z ich osobného poznania. Je založený na princípe postupu od známeho k neznámemu pri nadobúdaní nových skúseností z pozorovania a zážitkových aktivít, spojených so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným kultúrnym a prírodným prostredím. Škola môže cez vlastný školský vzdelávací program dotvárať obsah vzdelávania podľa špecifických regionálnych podmienok. Prostredníctvom aplikácie prvkov regionálnej výchovy v edukačnom procese v primárnom vzdelávaní možno posilňovať národné povedomie žiakov a formovať pozitívny vzťah ku kultúrnym hodnotám regiónu, na dôležitosť ktorého apelujú atribúty, akými sú globalizácia, vstup krajín do Európskej únie, ale i kríza spoločnosti a devalvácia kultúrnych hodnôt. V rámci zachovávania kultúrneho, ale i prírodného dedičstva je potrebné zapájať do edukačného procesu regionálne múzeá, skanzeny i galérie.

The International Council of Museums (ICOM) definuje múzeum ako neziskovú inštitúciu v službách spoločnosti a jej rozvoja, otvorenú verejnosti, ktorá získava, uchováva, skúma, sprostredkováva a vystavuje hmotné a nehmotné dedičstvo ľudstva a jeho prostredia za účelom vzdelávania, štúdia a potešenia (http://icom.museum/the-vision/museum-definition/).

Múzeá a galérie sú neodmysliteľnou významnou súčasťou kultúrnej infraštruktúry. Podľa Zákona č. 115/1998 § 2  o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty je „múzeum alebo galéria špecializovaná právnická osoba alebo špecializovaný organizačný útvar právnickej osoby, ktorý na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, vedeckými metódami zhodnocuje a odborne spravuje zbierkové predmety. Tie sprístupňuje verejnosti a využíva vo verejnom záujme“.

Pri poznávaní regiónu je návšteva múzeí a galérií jednou z možností zážitkového učenia v primárnom vzdelávaní. Galérie a rôzne múzeá vo svojej špecifickosti ponúkajú rôzne možnosti stretnúť sa a oboznámiť sa s históriou, kultúrou a prírodným bohatstvom regiónu zážitkovou formou. Neoddeliteľnú kompaktnosť prírodného a kultúrneho dedičstva predstavujú múzeá v prírode.

Učenie zážitkom formuje a rozvíja také osobnostné kvality žiakov, ktoré ich motivujú nielen k poznávaniu kultúry a  histórie regiónu, ale ich motivujú i chrániť a zlepšovať životné prostredie (Macko, 2008, s. 122). Prostredníctvom zážitkového učenia odovzdávajú učitelia žiakom nielen informácie a skúsenosti, ale najmä lásku a úctu k prírode a všetkému živému (Blahútová, Macko, 2009, s. 88). Záujem o tradičnú ľudovú kultúru otvára výrazné a podnetné možnosti utvárania kladných vzťahov k zachovávaniu hodnôt historických, kultúrnych i národných. „Každá takáto snaha, ktorá je nasmerovaná k určitému spestreniu a oživeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, pôsobí vždy povzbudzujúco a inšpiratívne.“ (Zentko, Macko, 2010, s. 315)

Súčasná premena školstva umožňuje značnú flexibilitu školy v návšteve kultúrnych inštitúcií. Umožňuje realizáciu vlastnej výučby mimo budovu školy a využitie zbierkových fondov pre učenie. Jedným z cieľov je koncepčne začleniť a zúročiť vzdelávací potenciál miesta a regiónu a využiť ich na rozšírenie učiva a na využitie netradičných metód a foriem práce v relevantných vyučovacích predmetoch. (Vavrdová, 2009, s. 294)

Štátny vzdelávací program otvoril priestor na využitie artefaktov regiónu do edukačného procesu a Štátny pedagogický ústav v Bratislave v tejto súvislosti pripravil prierezovú tému Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra ako súčasť Štátneho vzdelávacie programu ISCED 1. Pomocou prierezovej témy žiaci získajú vedomosti o minulosti a súčasnosti svojho kraja, regiónu, Slovenskej republiky s cieľom vytvárania pocitu hrdosti na svoje dejiny,  kresťanskú a tradičnú ľudovú kultúru, prírodné krásy. Je to dobrá forma nielen na spoznávanie, ale aj na ochraňovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva našich predkov. (Návrh zabezpečenia výučby vlastenectva, vrátane národných a kresťanských tradícií ako systém výučby, 2010) Predmet regionálna výchova možno zaradiť i ako voliteľný predmet do školského vzdelávacieho programu. Jeho cieľom je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov (http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/ kurikularna_transformacia/vzor1.pdf). Ako efektívna organizačná forma sa exkurzia do múzea uvádza i s ohľadom na spomínanú prierezovú tému Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra.

Múzeum je miestom, kde môže prebiehať formálne, neformálne vzdelávanie ako aj informálne učenie (bližšie Šobáňová, 2012, s. 25 – 30). Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti žiakov je potrebné v dnešnej dobe využívať možnosti spolupráce múzea a školy pri sprostredkovaní poznatkov žiakom a hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce.

Učiteľ sám nikdy v rámci svojich možností nedocieli to, aby dokázal sprostredkovať žiakom všetky vedomosti. On ponúka návod na dobrý život prostredníctvom vzdelania, ktoré dennodenne sprostredkúva svojim žiakom. (Chanasová, 2013, s. 62) V prípade spolupráce školy s múzeami sa môže táto jeho ponuka rozšíriť aj mimo jeho školu.

Prostredníctvom spolupráce inštitúcií školy a múzea vzniká kreatívne edukačné prostredie, ktorý otvára deťom a mladým ľuďom nový prístup k obsahu vzdelávania. Môžu získavať a rozvíjať osobné a sociálne kompetencie. Vytvára sa tiež možnosť priviesť ich ku kultúrnej angažovanosti. (schule @museum, 2013)

Pri absencii tvorivých edukačných aktivít v múzeu a galérii vnímajú žiaci často návštevu múzea a galérie len ako nudné stretnutie sa s artefaktmi minulosti. Vzdelávacie aktivity ponúkajú v súčasnosti už viaceré slovenské múzeá a galérie.  Často však chýba informovanosť o týchto aktivitách v edukačnej realite na základných školách, ako aj prepojenosť ich programov so školským vzdelávacím programom jednotlivých škôl.

V tejto súvislosti sa realizoval prieskum zameraný na zisťovanie spolupráce základných škôl s múzeom a galériou v Ružomberku. Prieskum sa realizoval so zreteľom na Liptovské múzeum v Ružomberku (ďalej LMR) a Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku (ďalej GĽF).

Prieskum

Cieľom prieskumu bolo zmapovať ponuky edukačných aktivít v primárnom vzdelávaní v LMR a GĽF a porovnať využitie edukačných aktivít v mestských školách v Ružomberku a okolitých obciach. Úlohou prieskumu bolo zistiť, či učitelia primárneho vzdelávania navštevujú so žiakmi LMR a GĽF, intenzitu návštevnosti, dôvody, ktoré zabraňujú návštevnosti, zistiť, či LMR a GLF poskytuje výchovné programy a aktivity pre žiakov primárneho vzdelávania a ako ich hodnotia učitelia, zistiť, ktoré sú najžiadanejšie aktivity LMR a GĽF, ako aj zdroje informácií o aktivitách v LMR a GĽF.

Prieskumnú vzorku tvorilo 40 učiteľov primárneho vzdelávania zo základných škôl v Ružomberku (ZŠ Zarevúca, ZŠ Sládkovičova, ZŠ Klačno, ZŠ Bystrická cesta) a zo základných škôl z okolitých dedín Ružomberka (ZŠ Ludrová, ZŠ s MŠ Liptovská Osada, ZŠ Liptovská Štiavnica, ZŠ s MŠ Liptovské Revúce). Z mesta Ružomberok bolo oslovených 20 respondentov a z dedín 20 respondentov, čo predstavuje 50 % celkového počtu. Metódou prieskumu bol dotazník vlastnej proveniencie.  Bolo rozdaných 40 dotazníkov a návratnosť bola 100%. Najviac respondentov (45 %) bol vo vekovej kategórii 31 – 40 rokov, z hľadiska pedagogickej praxe tvorili prieskumný súbor najviac pedagógovia s odbornou praxou nad 15 rokov (67 %).

V príspevku uvádzame vzhľadom na problematiku najdôležitejšie výsledky realizovaného prieskumu, pričom výsledky so zreteľom na múzeum uvádzame pre detailnejšiu analýzu v grafoch, kde je prezentovaný absolútny počet respondentov z mestského a vidieckeho prostredia.

Prehľad o návštevnosti LMR možno vidieť v grafe na obrázku 1.

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania, Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spol

Obrázok 1 Návšteva LMR (N=40)

 

Pri zisťovaní aktuálneho stavu, či učitelia navštevujú so žiakmi LMR (obr. 1) sme zistili, že najviac respondentov (35 %) navštevuje múzeum LMR jedenkrát ročne a občas. 5% respondentov uviedlo, že múzeum nenavštevuje, pričom všetci z týchto respondentov boli z dedinských škôl.

Pre porovnanie sme zisťovali aj návštevnosť Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Vzhľadom na rozsah príspevku uvádzame len najdôležitejšie výsledky prezentujúce relatívny počet respondentov. Čo sa týka návštevy GĽF, respondenti najčastejšie uvádzali, že navštevujú galériu občas (37,5 %). Túto inštitúciu nenavštevuje 27,5 % respondentov, pričom väčšina z týchto respondentov bola z dedinských škôl.

Z hľadiska polohy sú obidve inštitúcie situované vedľa seba. Pri porovnaní návštevnosti obidvoch inštitúcií možno konštatovať, že väčší záujem zo strany učiteľov je o návštevu múzea.

Zaujímalo nás, aké dôvody respondenti uvádzali, prečo tieto inštitúcie nenavštevujú tak často, ako by chceli. Výsledky prezentujúce dôvody nenavštevovania LMR prináša graf na obr. 2.

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania, Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spol

Obrázok 2 Dôvody nenavštevovania LMR (N=40)

 

Ako vidieť z grafu na obr. 2, medzi najčastejšie dôvody zabraňujúce návštevnosti LMR uvádzali respondenti veľkú vzdialenosť, časový deficit a financie.

Podobné výsledky prieskumu sa ukázali aj pri zisťovaní dôvodov nenavštevovania GĽF, kde respondenti uvádzali najčastejšie rovnaké dôvody nenavštevovania tejto inštitúcie.  Veľkú vzdialenosť uviedlo 55 % respondentov (najmä z dedinského prostredia) a 40 % respondentov (najmä z mestského prostredia) uviedlo časový deficit. Podobne ako pri LMR aj pri GĽR uviedlo 22,5 % respondentov ako dôvod nenavštevovania financie, pričom všetci títo respondenti boli z dedinského prostredia.

Je potešujúce, že obidve inštitúcie ako hlavné dôvody neuvádzali nezáujem alebo kvalitu edukačných aktivít. Tu by bolo vhodné zjednotiť vzdelávací program a aktivity múzea a galérie so školským vzdelávacím programom jednotlivých škôl, aby pedagógovia nepovažovali ich návštevu za stratu času, ale videli v tom efektívne využitie času v súlade s plnením obsahových a výkonových štandardov.

V tejto súvislosti nás ďalej zaujímalo, kde respondenti hľadajú a získavajú zdroj informácií o vzdelávacích programoch a kultúrno-vzdelávacích aktivitách. Výsledky z aspektu LMR sú uvedené v grafe na obr. 3.

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania, Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spol

Obrázok 3 Zdroj získavania informácií o vzdelávacích aktivitách LMR (N=40)

 

Ako možno vidieť z grafu na obr. 3, učitelia získavajú informácie o aktivitách múzea LMR najmä z webových stránok a mestskej tlače.

Rovnaké zdroje informácií boli uvádzané aj pri zisťovaní zdrojov získavania informácií o vzdelávacích aktivitách z aspektu GĽF. Najviac respondentov uviedlo informácie z mestskej tlače (60 %) a z webových stránok (47,5 %).

Tu sa otvára priestor pre spätnú väzbu a reflexie pre pracovníkov múzeí a galérií, aby si uvedomili fakt, čo je dôležité a podnetné pre učiteľov pri hľadaní informácii v tejto oblasti. Často totiž zlyháva komunikácia medzi školou a múzeom či galériou. Možno to pozorovať aj pri zasielaní ponuky na mail školy. Kým pri múzeu tento zdroj komunikácie uviedlo 35 % respondentov, pri galérii to uviedlo len 5% respondentov. Pritom táto forma komunikácie predstavuje v súčasnosti jednoduchý a priamy kontakt múzea a galérie so školou a učitelia nemusia hľadať informácie sekundárne na ich webových stránkach či v mestskej tlači a televízii.

Snažili sme sa i o zmapovanie najčastejšie navštevovaných aktivít. Uvedené výsledky sú v grafoch na obr. 4 a 5.

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania, Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spol

Obrázok 4 Návštevnosť aktivít v LMR (N=40)

 

Ako vidieť z grafu na obr. 4, najväčší záujem prejavujú učitelia v mestských školách a rovnako aj v dedinských školách o tvorivé dielne. Práve prostredníctvom zážitkového učenia a praktickej činnosti majú žiaci možnosť tvorivého spoznávania kultúrnych artefaktov a kultúrneho života.

Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania, Pri rozvíjaní kultúrnej gramotnosti je v dnešnej dobe potrebné hľadať nové stratégie vzájomnej spolupráce múzea so školou. Jednou z možností je efektívna spol

Obrázok 5 Návštevnosť aktivít v GĽF (N=40)

 

Z grafu na obr. 5 vyplýva, že v súvislosti s GĽF možno pozorovať najväčší záujem zo strany učiteľov o stále expozície.

V prieskume sme ďalej zisťovali i spokojnosť s výchovno-vzdelávacími programami a aktivitami v LMR a GĽF. Z výsledkov vyplynulo, že spokojnosť s týmito aktivitami v LMR prejavili všetci učitelia, pričom 30 % učiteľov bolo veľmi spokojných. S aktivitami v galérii bolo spokojných 84 %, z toho veľmi spokojných bolo len 8 %. Ostatní respondenti (16 %) neboli s edukačnými aktivitami v galérii spokojní. 

Z hľadiska zisťovania pohľadu na ďalšiu spoluprácu obidvoch inštitúcií so školou mali respondenti priestor na vyslovenie názoru. 80% respondentov však neodpovedalo. Zo zvyšných odpovedí bola najčastejšou požiadavkou vycestovať s aktivitami za školou a realizovať tvorivé dielne v školách. Žiaci by tak však boli ochudobnení o priamy kontakt s múzeom a galériou a s ich celkovou jedinečnou  a nenahraditeľnou atmosférou.

Záver

Z realizovaného prieskumu vyplýva, že učitelia majú záujem o návštevu múzea a galérie a majú snahu si získavať aj informácie o realizovaných podujatiach. Vyskytujú sa však i slabé miesta (najmä zo strany galérie) pri priamej informovanosti škôl, napr. zasielaním aktuálnych ponúk priamo na školy. Najväčším problémom zo strany škôl sa ukazuje finančné zabezpečenie a nedostatok času. Tu je možné využiť priestor na tvorbu projektov so zameraním na spoznávanie regiónu aj prostredníctvom exkurzií do múzeí a galérií. So zreteľom na deficit času je jedným z možných riešení nadviazať vzdelávací obsah na prierezové témy a aktivity múzea previazať so školským vzdelávacím programom, aby bola návšteva inštitúcií účelná a efektívna.

Múzeum je inštitúciou so svojím cenným zbierkovým fondom a v súčasnosti sa stáva i dôležitým priestorom, v ktorom môže predbiehať edukačný proces zameraný na spoznávanie kultúrneho, historického či prírodného bohatstva. V súčasnosti nadobúda veľký význam i edukačné poslanie múzeí a galérií. Majú byť tvorivým a efektívnym doplnkom edukačného procesu realizovaného v škole a miestom zážitkového stretnutia sa a oboznamovania sa žiakov s kultúrnymi a prírodnými hodnotami. Je potrebné využiť ich možnosti a bohatý edukačný potenciál. Je však nevyhnutné pamätať i na skutočnosť, že návšteva múzea a galérie má pre žiakov vtedy svoj význam a účinok, keď sú dobre pripravené, realizované a zhodnotené ako zo strany školy, tak aj zo strany múzea a galérie.

 

Literatúra:

BLAHÚTOVÁ, D., MACKO, J. 2009. Tvorivé poznávanie prírody v primárnom vzdelávaní. In: Vargová, M., Házyová, M., eds. 2009 Dieťa v kontexte predprimárneho a primárneho vzdelávania. Ružomberok: KU, s. 85 – 88. ISBN 978-80-8084-466-0.

CHANASOVÁ, Z. 2013. Výzvy súčasného pedagóga predprimárneho a primárneho vzdelávania z antropologického pohľadu a pohľadu rodičov. In: Kríza pedagogiky. Bratislava: UK, 2013, s. 59 – 65. ISBN 978-80-233-3331-3.

MACKO, J. 2008. Prírodoveda zážitkom. In: Tvorivé vyučovanie. Ružomberok: Katedra pedagogiky PF KU, s. 119 – 123. (CD-ROM). ISBN 978-80-8084-374-8.

ŠOBÁŇOVÁ, P. 2012. Muzejní edukace. Olomouc: UP v Olomouci. ISBN 978-80-244-3003-4.

VAVRDOVÁ, A. 2009. Využití paměťových institucí při poznávání regionu ve výuce vlastivědy. In: Sborník z 16. konference ČPdS a FHS UTB „Škola v proměnách“. FTH UTB Zlín, s. 294 – 299. ISBN 978-80-7318-904-4.

ZENTKO, J. , MACKO, J. 2010. Miejsce sztuki ludowej w wychowaniu regionalnym w słowackiej szkole w edukacji elementarnej. In: Skwrońska-Kruszewska, A., ed. Edukacja elementarna: wyzwania, konteksty, dylematy. Częstochowa: Akademia im. Jana Długosza w Częstochowie, s. 311 – 316. ISBN 978-83-7455-136-6.

Internetové odkazy:

ICOM. [online]. [citované 2009-12-03]. Dostupné z: http://icom.museum/the-vision/museum-definition/

Návrh zabezpečenia výučby vlastenectva, vrátane národných a kresťanských tradícií ako systém výučby, 2010). [online]. [citované 2013-03-11]. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/sk/news/view/28

schule @museum - eine Initiative für Kooperationen zwischen Schulen und Museen. [online]. [citované 2013-03-014]. Dostupné z: http://www.schule-museum.de/

Vzorový Školský vzdelávací program pre prvý stupeň základných škôl (ISCED 1- primárne vzdelávanie). [online]. [citované 2013-04-07]. Dostupné z: http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/kurikularna_transformacia/vzor1.pdf

Zákon č. 115/1998 § 2 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. [online]. [citované 2013-03-014]. Dostupné z: www.zbierka.sk/sk/predpisy/115-1998-z-z.p-4335.pdf

 

Autorky:

PaedDr. Miriam Uhrinová, PhD.

Pedagogická fakulta

Katolícka univerzita Ružomberok

E-mail: uhrinova@ku.sk

 

Mgr. Katarína Hláčiková

ZŠ Bystrická cesta 14

Ružomberok

 

Cooperation between schools and museums from the perspective of teachers at primary education level                                                     

Abstract: Nowadays, in developing cultural literacy, it is necessary to search for a new strategy of mutual cooperation of the Museum with the school. One of the options is the effective cooperation when linking programs of museums with the school educational plans of individual schools. In Slovakia, a number of museums and galleries offer various educational activities. The work brings the results of a survey aimed at identifying of cooperation of primary schools with the Museum and Gallery in Ružomberok. The focus group consisted of teachers at primary education level from both urban and rural primary schools in the district of Ružomberok. Results of the survey present the current status of visits of the museum and gallery by schools, the reasons for their not doing so, the source of information about educational programs of the museum and gallery. Of the offered programs, the biggest interest on the part of teachers has been shown particularly in workshops.

Keywords: museum, gallery, school, primary education, cooperation

 

The study is licensed under a Creative Commons
Attribution Non-Commercial 3.0 License
.

 

 

Jak citovat tento článek:
UHRINOVÁ , Miriam a Katarína HLÁČIKOVÁ. 2014. Spolupráca školy a múzea z pohľadu učiteľov primárneho vzdelávania. Kultura, umění a výchova, 2(1) [cit. 2014-03-31]. ISSN 2336-1824. Dostupné z: http://kuv.upol.cz/index.php?seo_url=aktualni-cislo&casopis=6&clanek=36.
Zobrazit všechny články

design: © tch 2017 | web: © OlomouckéWeby.cz 2017OlomouckéWeby.cz | Tvorba webových stránek, webdesign

ISSN 2336-1824