Patricia Biarincová
Patricia Biarincová
Empirická studie

Aktuálne hodnoty ľudovej kultúry vo vzdelávaní

Patricia Biarincová

Predkladaný príspevok približuje inovatívny prístup kreatívneho rozvíjania výtvarného myslenia, cítenia a tvorivosti žiakov na hodinách výtvarnej edukácie v sekundárnom stupni vzdelávania. Predstavujeme formu inovačno-tvorivej výtvarnej edukácie zameranej na inšpiračné súvislosti spojené s ľudovým umením, muzeálnou pedagogikou, prepojených s realizáciu výtvarných produktov – artefaktov, v ktorých sa transformujú prvky umenia, kultúry, tradície, remesla a dizajnu. Priestor pre podrobnejšie preskúmanie možností tejto edukačnej problematiky sme našli na stredných školách s výtvarnou orientáciou v špecifickej skupine študijných odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba.

 

Úvod

Problematika aktuálnych hodnôt ľudovej kultúry vo vzdelávaní je pomerne málo rozpracovaná v teoretickej a aj praktickej rovine, i keď regionálna výchova a výchova umením s časti reagujú na nami skúmanú oblasť. Napriek tomu pociťujeme potrebu aktualizovania hodnôt ľudovej kultúry vo všetkých stupňoch a typoch vzdelávania s doménou umeleckého vzdelávania. Eventualita vzdelávania prostredníctvom výtvarného umenia, kultúry a tiež remesla sú zvlášť smerodajné pre špecifickú skupinu študijných odborov 82 umenie a umeleckoremeselná tvorba. Cieľom umeleckých študijných odborov je vzdelávanie a výchova kvalifikovaných odborníkov pre oblasť výtvarného umenia. V našom prípade ide o odborné vzdelanie v oblasti odevného a textilného dizajnu.

Predkladáme zistenia spracovanej problematiky zaoberajúce sa možnosťami vzdelávania prostredníctvom výtvarného umenia  a ľudovej kultúry, ktoré sme predostreli v dizertačnej práci Tvorivé osvojovanie umenia na sekundárnom stupni vzdelávania prostredníctvom ľudového umenia. Cieľom nášho výskumu bolo preskúmanie tvorivosti žiakov na podklade tvorby nového odevného dizajnérskeho artefaktu, ktorý vytvorili žiaci v procese výtvarnej edukácie na báze transformácie kultúrneho odkazu ľudového umenia prechovávaného v múzeách a aj v súkromných zbierkach z regiónu Liptov. 

Na základe kombinovaného výskumu, predovšetkým kvalitatívne orientovaného výskumu doplneného kvantitatívnym výskumom, prevedeného experimentálnou metódou, sme mapovali alternatívy rozvíjania kreativity žiakov, gramotnosť v oblasti výtvarnej a vizuálnej kultúry, spôsobilosti budovania si kultúrnej identity a vyjadrenia svojho názoru formou výtvarného produktu. Prostredníctvom našej práce sme chceli poukázať na možnosť umeleckého rozvoja a vzdelávania na základe kontinuity a pôsobenia vzájomných väzieb a vplyvu kultúry, umenia, tradície a edukácie.

1 Výtvarná edukácia na stredných školách s výtvarným zameraním

Stredné umelecké školy tvoria samostatnú skupinu študijných odborov, kde odborné, výtvarne zamerané predmety vytvárajú kľúčovú časť vyučovacieho procesu. Žiaci, ktorí absolvujú stredoškolské vzdelanie v skupine študijných odborov 82 umenie a umeleckoremeselná tvorba môžu v procese edukácie rozvíjať svoj talent, individuálne schopnosti, záujmy, realizovať vlastné výtvarné predstavy a tak sa odborne profilovať.

Vzdelávací program ISCED 3A zodpovedá vyššiemu sekundárnemu – stredoškolskému vzdelávaniu. Obsahové zameranie programu je orientované na odborné vzdelávanie a praktickú prípravu. Cieľom obsahového štandardu pre skupinu študijných odborov 82 umenie a umeleckoremeselná tvorba je, aby žiaci nadobudli vedomosti, schopnosti a zručnosti z oblasti umenia a umeleckoremeselnej tvorby, získali kompetencie v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí, písomných spôsobilostí, naučili sa využívať informačno-komunikačné technológie, rozvíjali svoje manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké schopnosti, získavali aktuálne poznatky a tak kultivovali svoju osobnosť.

Ako sme v úvode naznačili, cieľom nášho výskumu bolo experimentálne overiť tvorivé nadobúdanie umenia na stredných umeleckých školách v spojitosti s inovatívnymi možnosťami využitia tradičnej ľudovej výtvarnej tvorivosti v dnešnej umeleckej edukácii. My sme sa zamerali na umelecké a umeleckoremeselné študijné odbory, konkrétne na odevný dizajn, a to na základe dostupnosti (a aj z hľadiska profesionálnej orientácie výskumníka na úžitkové umenie – oblasť textilného dizajnu). V tomto odbore sme realizovali náš výskum prostredníctvom nových edukačných metód, ktoré podľa nášho názoru pomohli naplniť konkrétne stanovené výkonové štandardy pre absolventov odboru odevný dizajn. Pri plánovaní a aj realizovaní nášho výskumu sme vychádzali zo vzdelávacieho programu pre skupinu študijných odborov 82 umenie a umeleckoremeselnú tvorbu. Do úvahy sme brali kultúrny a kurikulárny potenciál výtvarnej výchovy, ktorý je podstatný a zásadný pre edukáciu v umeleckom smere.

Väzby výtvarnej výchovy a výtvarného umenia nám poskytli východiská v rámci tém komunikácie s umením. Vychádzajúc z podstaty spomínaných väzieb sme sa pokúsili o tvorivé experimentovanie s umením v rámci procesov poznávania ľudovej tradície a ľudovej kultúry v kontexte s odbornou edukáciou v odbore odevný dizajn.

2 Tradičná ľudová kultúra

Vplyvom súčasného charakteru spoločnosti sa stierajú hranice medzi životným štýlom v meste a na dedine. Tento proces má veľký podiel na postupnom zanikaní tradičného ľudového remesla v pôvodnej forme a v pôvodnom dedinskom prostredí. Sme toho názoru, že je potrebné poznať vlastnú kultúru, z ktorej pochádzame, a tiež spoznávať špecifické znaky, ktoré náš národ charakterizujú v oblasti duchovnej a materiálnej. Na základe rôznych zorných uhlov pohľadov na ľudovú kultúru a na základe stále viac sa meniacej súčasnej kultúry s tendenciami smerujúcimi  ku globalizácii dovoľujeme tvrdiť, že vyvstáva potreba:

- zachovávať ľudovú kultúru v kontinuite s modernou dobou preto, lebo determinuje kultúrnu identitu, osobitosť danej spoločnosti a jedinca,

- chrániť ľudové kultúrne dedičstvo v pôvodnej forme pre nasledujúce generácie, aby nevymizla z kultúrnej pamäte danej spoločnosti,

- sprítomňovať ľudovú tradíciu autenticky, cieľavedome, z priamych zdrojov, praktickým spôsobom, aby učiaci sa získali hlbšiu osobnú skúsenosť,

- vytvárať a posilňovať vzťah k vlastnej identite u detí a mládeže aj cez ľudovú kultúru, ktorú dnes umožňujú už hlavne práve regionálne múzeá, etnografické múzeá, inštitúcia UĽUV, súkromné zbierky.  

Z  aspektu nášho výskumu, a teda aj z aspektu edukačného a umeleckého ponímania, je kultúrne dedičstvo a ľudová kultúra chápaná ako kreatívny zdroj inšpirácie. Uvedomujeme si, že šírenie hodnôt našej ľudovej kultúry prostredníctvom rôznych edukačných interaktívnych a aktivizujúcich foriem, metód, kurzov a projektov je stále potrebné. Podpora vzdelávacích aktivít orientovaných aj na vytváranie vzťahu mládeže k tradíciám je krokom k spoznávaniu a uvedomeniu si vlastnej kultúrnej identity v multikultúrnej dobe. Našou úlohou je uchovávať, ale aj tvorivo rozvinúť kultúrne dedičstvo v novej podobe či forme. My sme sa o to pokúsili overiť aj prostredníctvom nášho výskumu na základe skúmania lokálneho a regionálneho ľudového dedičstva,  následného vytvorenia výtvarných artefaktov, ktoré v sebe nesú odkaz minulosti a generačných poznatkov, prehodnotením ich výtvarných kvalít, ktoré nadobudli v novej podobe.

3 Výskumný problém, ciele a metódy

Uvedomelý prístup k hodnotám tradičnej ľudovej kultúry v súčasnej multikultúrnej dobe je obzvlášť žiadaný, a to nielen z edukačných, historických či multikultúrnych dôvodov. Hľadanie možností včlenenia tejto problematiky v školskom vzdelávaní do výtvarnej edukácie na vyššom sekundárnom stupni vzdelávania prostredníctvom tvorivého nadobúdania umenia nás priviedlo k myšlienke prepojenia tradičného ľudového umenia so súčasnými trendmi dizajnu na hodinách navrhovania. Priestor pre podrobnejšie preskúmanie možností tejto edukačnej problematiky sme našli na stredných školách orientovaných na výtvarné zameranie v skupinách žiakov 1. – 4. ročníka.

1. Hlavným zámerom nášho zamýšľaného výskumu bolo preskúmať tvorivosť žiakov na základe tvorby nového produktu – artefaktu, ktorý vytvoria  na podklade vplyvu kultúrneho odkazu, ktorý máme k dispozícií v múzeách a aj v súkromných zbierkach, prezentovaných vo forme tradičných ľudových výšiviek, čipiek, odevov, malieb, ornamentov z regiónu Liptov.

2. Overovali sme vplyv edukačného programu múzejnej pedagogiky prepojený s praktickým a autentickým predvedením ukážok ľudových artefaktov ľudovou remeselníčkou – výšivkárkou a krajčírkou na tvorbu nových artefaktov, produktov tvorivosti u stredoškolskej mládeže. Zaujímalo nás, aký vzťah majú žiaci k ľudovej kultúre, či ju považujú za možný inšpiračný zdroj pre ich tvorbu.

3. Zisťovali sme vzťah žiakov k ľudovému umeniu pred začatím edukácie tematicky zameranej na ľudovú kultúru a po absolvovaní edukácie tematicky zameranej na ľudovú kultúru. Cieľom výskumu bolo experimentálne overenie tvorivého nadobúdania umenia prostredníctvom nových edukačných metód na hodinách výtvarnej edukácie, zmapovanie stavu vzťahu  súčasnej mládeže k ľudovému umeniu. Výskumnú vzorku tvorili žiaci Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, odboru odevný dizajn, a žiaci Výtvarnej školy v Trenčíne z odboru odevný dizajn.

V procese realizácie kvalitatívneho výskumu sme použili nasledovné výskumné metódy: Štúdium odbornej literatúry.

Metódu analýzy praktických produktov výtvarných činností: hodnotili sme kresby, výtvarné návrhy výrobkov, zhotovené produkty – odevy.

Metódu fenomenologickej analýzy, prostredníctvom ktorej sme  zisťovali vzťah žiakov k ľudovej kultúre na základe dotazníka. Analyzovali sme krátke reflexívne výpovede žiakov zúčastnených na experimente.

Pozorovanie pri zhromažďovaní faktických údajov skúmaného problému.

Do výskumu boli zapojené dve skupiny zámerne vybraných žiakov 4. ročníka strednej školy umeleckého zamerania v Ružomberku a v Trenčíne, odbor odevný dizajn. Výber SŠ bol uskutočnený na základe dostupnosti. Skupina A – označení žiaci z Trenčína, kontrolná skupina. Skupina B – označení žiaci z Ružomberka, experimentálna skupina.

V skupine prebiehalo vyučovanie na hodinách odevného dizajnu/navrhovania v danej oblasti tematického zamerania (podľa učebných osnov) tradične: výklad učiteľa – ukážky pripraveného výtvarného materiálu, realizácia výtvarných prác.

V skupine B prebiehalo vyučovanie na hodinách navrhovania/odevného dizajnu v danej oblasti tematického zamerania (podľa učebných osnov): výklad učiteľa – praktické ukážky pripraveného výtvarného materiálu, výklad v múzeu múzejným pedagógom, praktické predvedenie ukážky ľudovým remeselníkom, (nezávislá premenná), následná realizácia výtvarných prác. Ďalšie sledovanie závisle  premenných sme zabezpečili v skupine A a aj v skupine B vyplnením dotazníka pred začatím výtvarného kváziexperimentu a po ukončení kváziexperimentu. Ako závisle premennú v experimentálnej skupine sme očakávali väčšie zvýšenie úrovne v oblasti výtvarnej tvorivosti. Dotazník sme v našom výskume použili ako pomocnú, doplňujúcu výskumnú metódu, prostredníctvom ktorej sme zisťovali skutočnosti týkajúce sa vzťahu žiakov k ľudovej kultúre na základe fenomenologického prístupu.

4 Múzejná edukácia. Rozvoj tvorivosti prostredníctvom inšpirácií nachádzaných v liptovskom ľudovom odeve

Múzejná edukácia výrazne prispieva ku kultúrnej kontinuite, k vytváraniu vzťahu k národnej a regionálnej kultúre prostredníctvom muzeálií, autentických artefaktov nachádzajúcich sa v zbierkach múzeí, ktoré sú nositeľmi kultúrnych hodnôt. Priame stretnutie so zbierkovými predmetmi, ktoré sú chápané ako relikty minulosti, napomáha pochopiť zákonitosti vývoja ľudskej kultúry a rozvíjať vzťah ku kultúrnym hodnotám minulosti a súčasnosti.

V rámci nášho výskumu sme zapojili do edukačného procesu pre žiakov z experimentálnej B skupiny múzejnú pedagogiku, a to formou projektu Šaty robia človeka pripraveného v spolupráci s múzejnou pedagogičkou Mgr. Ľubicou Druskovou z Liptovského múzea v Ružomberku. Jednalo sa o objektové učenie z hľadiska nášho výskumu považované za jednu z možných metód edukácie umením prostredníctvom umenia. Téma projektu Šaty robia človeka vychádzala z osnov predmetu navrhovanie/odevný dizajn, ktorý sa vyučuje na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku v odbore odevný dizajn. Pri plánovaní projektu a pri vzájomnej spolupráci medzi školou a múzejnou pedagogičkou sme vychádzali zo vzdelávacích a výchovných možností, ktoré napomáhajú procesu učenia sa. Aplikovali sme aktivity, ktoré škola nemôže poskytnúť žiakom. Išlo o zabezpečenie nasledovných edukačných podmienok:

1. priame skúsenosti žiakov s danými predmetmi vo vhodnom kontexte,

2. umožnenie osobného a aktívneho štýlu učenia,

3. podpora učenia naprieč generáciami, v našom prípade v oblasti ľudovej kultúry.

V rámci výskumu sme zabezpečili aj praktické ukážky ľudového remesla na vyučovaní odevného dizajnu/navrhovania. Pre náš výskumný experiment, ako jeden zo zdrojov inšpirácie, bol podstatný faktor remeselníka, označený ako nezávislá premenná. Ako inšpiráciu pre tvorbu výtvarných produktov sme vybrali textilnú ľudovú tvorbu z liptovskej dediny Liptovské Sliače. Sliačanský kroj sme si vybrali zámerne. Naším úmyslom bolo nájsť žijúcu ľudovú umelkyňu, ktorá sa venuje tvorbe ľudových výšiviek, odevných súčastí krojov z okolia Ružomberka. V čase vyučovania predmetu navrhovanie/odevný dizajn sme pozvali pani, ktorá sa roky venuje tvorbe krojov v spomínanej obci. 

Žiačky po absolvovaní motivačnej časti, v ktorej okrem objektového učenia ako zdroja inšpirácie a výkladu učiteľky, využili aj iné dostupné možné zdroje knižného, elektronického, časopiseckého a iného charakteru a začali pracovať na praktickej realizácii zadanej témy: Odev inšpirovaný ľudovou kultúrou, a to tvorbou návrhov na odevy, ktorú tvorili koláže, kresby, skice, strihové riešenia odevov. Po výbere odevu na realizáciu prikročili žiačky k praktickej časti práce, k samotnému zhotoveniu, ušitiu odevu.

5 Analýza produktov tvorivosti a interpretácia výsledkov

Produktom výskumu v našom prípade boli produkty výtvarných činností, ktoré vznikli ako výsledok experimentálne overovanej inovačno-tvorivej metódy, ktorá bola testovaná na žiakoch štvrtého ročníka stredných umeleckých škôl, na základe experimentu na hodinách výtvarnej edukácie.

Získane údaje z experimentu, z experimentálnej a kontrolnej skupiny, sme spracovali pomocou nástroja pre posudzovanie tvorivosti, ktorý na základe výskumu prvkov tvorivosti žiakov vytvorili Lokšová, Lokša. Pre identifikáciu prvkov tvorivosti v praktických produktoch výtvarných činností, návrhárskej/kresbovej časti a odevnej časti, sme použili spomínaný nástroj, v ktorom sú zahrnuté tieto kritériá:

- vyjadrenie výrazu – technika zvládnutia témy, myšlienky, materiálu, umeleckosti, adekvátnosť výrazu, zvládnutie techniky tvorby,

- kompozícia – výstavba témy, myšlienky, plochy, deja, proporcionalita, plastické vyjadrenie,

- kontrastnosť farebná kontrastnosť, dramatickosť, dynamika, pohyb, protiklady, rozpory,

- intencionalita – emocionálny, expresívny a racionálny náboj, zaujatosť témou, intenzita,

- originalita – neobvyklý, nevšedný, nový, zvláštny, objavný, imaginatívny (Lokša, Lokšová, 1999, s. 140).

Nami navrhnuté kritériá v rámci hodnotenia odevov, odevných doplnkov Zamerali sme sa na transformačný moment, redefinovanie starých prvkov do novej dizajnérskej podoby, na ich interpretáciu v súčasnom dizajnérskom ponímaní, na využite starých techník v nových súvislostiach. Tieto kritériá považujeme za podstatné pri tvorivom produkte v nami sledovanej oblasti:

- transformácia ľudových prvkov do novej polohy – strihová, materiálová, ornamentálna,

- využitie remeselných prvkov  – remeselných techník (výšivka, paličkovanie, pletenie, aplikácie, ornament),

- priestorové prvky – reliéfnosť odevu, doplnku,

- variabilita odevu alebo jeho častí,

- čistota a remeselnosť v preverení výrobku,

- náročnosť výrobku,

- dizajn výrobku.

Pri identifikácii prvkov tvorivosti v praktických produktoch výtvarných činností návrhárskej kresbovej časti a odevnej časti sme vychádzali z kritérií: vyjadrenie výrazu, kompozícia, kontrastnosť, intencionalita, originalita, ktoré posúdili a obodovali traja pedagógovia. Týmto spôsobom sme postupovali pri hodnotení všetkých prác v experimentálnej B skupine a aj v kontrolnej A skupine.

Predpokladali sme, že úroveň produktov tvorivosti v nami sledovaných skupinách študentov bude rozdielna na základe programového stimulovania rozvoja kreativity v experimentálnej skupine. Vo všetkých piatich sledovaných kritériách charakterizujúcich nový, originálny a tvorivý produkt sme zaznamenali rozdiely v úrovni produktov v skupinách A a B. Jednalo sa o vyjadrenie výrazu, kompozíciu, kontrastnosť, intencionalitu, originalitu.

Výsledné rozdiely v skóre v kontrolnej a experimentálnej skupine:

- vo vyjadrení výrazu v návrhu 27 %, vo vyjadrení výrazu v odeve 7 %,

- rozdiely v skóre v kompozícií v návrhu 29 %, v kompozícií v odeve 15,5 %,

- rozdiely v skóre v kontrastnosti návrhu 26 %, v kontrastnosti odevu 10 %,

- rozdiely v skóre v intencionalite v návrhu 23 %, v intencionalite v odeve 12 %,

- rozdiely v skóre v originalite návrhu 22 %, v originalite odevu 20 %.

Najväčší rozdiel sme zaznamenali v kompozícii návrhu 29 %, vo vyjadrení výrazu 27 %, a kontrastnosti návrhu 26 %. Analyzované položky v stanovených kritériách pri celkovom súčte hodnôt vykazovali 20 % rozdiel v úrovni produktov tvorivosti v prospech experimentálnej skupiny.

V skúmanej oblasti transformácie ľudových prvkov sme zaznamenali nové uhly pohľadov, novovytvorené prístupy a spôsoby interpretácie starej podoby ľudovej tvorby do novej, súčasnej pozície, originálne farebné variácie, podporené strihovým riešením s využitím povrchov materiálov. Odevy v experimentálnej B skupine vykazovali výraznú originálnosť a tvorivý prístup v novom dizajne. Aktualizovali ľudový odev v súčasnom modernom ponímaní so zmyslom pre detail a remeselné vypracovanie v oblasti strihovej, materiálovej a ornamentálnej.

6 Interpretácia výsledkov výskumu, zhrnutie

Analýzou výsledkov empirického výskumu a syntézou výsledkov použitých nástrojov sledovania skúmanej problematiky sme dospeli k nasledovným záverom.

Testovaná inovačne-tvorivá metóda pri tvorivom nadobúdaní umenia priniesla očakávaný pozitívny efekt v edukácii. Na základe programového stimulovania rozvoja kreativity prostredníctvom ľudovej kultúry múzejnou edukáciou a faktorom ľudového remeselníka sme zaznamenali rozdiely v jednotlivých skupinách žiačok, ktoré sa zúčastnili výskumu. Experimentálna skupina vykazovala vo všetkých sledovaných kritériách charakterizujúcich nový, originálny a tvorivý produkt výrazný nárast faktoru tvorivosti, ktorý sa prejavil vyšším dosiahnutým stupňom tvorivosti v analyzovaných produktoch tvorby edukačného výstupu.

V oblasti vzťahu k ľudovému umeniu (v úvodnom meraní komparáciou experimentálnej skupiny a kontrolnej skupiny) neboli preukázané rozdiely vo vzťahu k ľudovej kultúre. V záverečnom meraní komparáciou skupín žiačok sme v kontrolnej skupine zaznamenali vyšší nárast hodnôt oproti úvodnému meraniu v položke kladný vzťah k ľudovej kultúre. Interpretujeme to ako pozitívny efekt edukácie v súvislosti s odborným pedagogickým prístupom k tematike ľudovej kultúry v nadväznosti na regionálnu výchovu.

Môžeme konštatovať, že žiačky z experimentálnej skupiny a kontrolnej skupiny prejavili skutočný záujem  o oblasť ľudovej kultúry; svedčia o tom aj výpovede z dotazníkov a aj z krátkych reflexívnych výpovedí. Úryvok z reflexívnej výpovede KM: ... ,,táto téma sa mi veľmi páčila a som rada, že sme s ňou pracovali. Mladí ľudia zabúdajú na našu ľudovú kultúru a takto sme si ju pripomenuli. V našej ľudovej tvorbe je veľa inšpiratívnych prvkov, s ktorými by sa dalo pracovať a pretvárať do modernejšej podoby, a preto by som sa ešte rada niekedy v budúcnosti vrátila k tejto téme“. Pozitívne hodnotíme kladný postoj k ľudovej kultúre v duchovnej/hodnotovej oblasti, kde z výpovedí vyplynulo, že ľudová kultúra má v ponímaní žiačok umeleckú, inšpiračnú, historickú a tradičnú hodnotu. Ľudovú kultúru chápu ako originálnu a charakteristickú súčasť našej národnej kultúry, potrebnú pre zachovanie tradície, remesla v súčasnej dobe.

Zhrnutie

Inovačno-tvorivá metóda nadobúdania umenia umožnila:

- využiť metódy, ktoré podnecujú tvorivosť a rozvoj kreativity – vychádzajú z umenia, remesla;

- využiť netradičné formy v oblasti inšpirácie – motivácie k tvorbe nových originálnych produktov;

- laborovať s bohatosťou a rôznorodosťou výtvarných a praktických techník;

- využiť nekonvenčný spôsob v edukácii na stredných školách (prostredníctvom autentického rozprávania a predvedenia vlastnej tvorby remeselníčkou);

- prepojiť regionálnu výchovu – umenie – remeslo do nového dizajnu.

Záver

Ľudové umenie a remeselná tradícia sa v spojení s inovatívnym dizajnérskym myslením stávajú nástrojom, ktorý efektívnym kontinuálnym spôsobom prezentuje a neustále sprítomňuje  ľudovú kultúru v novodobom ponímaní. Myslíme si, že odkaz minulosti a tradície v novom kontexte má svoje miesto v kultúre, umení a aj v umeleckej edukácii.

Našou prácou sme sa snažili dokázať, že kontinuita ľudovej kultúry v súčasnej modernej dobe môže pokračovať aj prostredníctvom edukačného procesu. Z tohto dôvodu sme hľadali kreatívne spôsoby, ako spojiť stanovené edukačné ciele s oblasťou ľudového umenia. Na základe podmienok a možných prostriedkov sme vytvorili model inovačno- tvorivej edukácie, prostredníctvom ktorého sme včlenili nové prvky do metodiky výtvarnej výchovy v oblasti tematicky zameranej na regionálnu kultúru a ľudovú kultúru, ktoré vychádzajú z praxe a sú aj prakticky využiteľné pre potreby tak edukačné, ako aj pre potreby profesijné. Testovaná metóda poskytla žiakom nielen teoretické poznatky z oblasti umenia a prostredníctvom umenia, umožnila im aj autenticky spoznať ľudové umenie cez pragmatické činnosti v procese umeleckej edukácie zodpovedajúce potrebám umeleckej praxe.

 

Literatúra

JURČOVÁ, Marta. 2009. Tvorivosť v každodennom živote a vo výskume. Iris, 2009. ISBN 978-80-89256-42-6.

LOKŠA, J., LOKŠOVÁ, I. 1999. Pozornost, motivace, relaxace a tvořivost dětí ve škole. Praha: Portál, 1999. s.140. ISBN 80-7178-205-X.

ŠUPŠÁKOVÁ, Božena. 1999. Projekty a alternatívne formy vo výtvarnej výchove. Bratislava: Gradient, 1999. s.7.

Diplomová práca:

BIARINCOVÁ, Patricia. 2013. Tvorivé osvojovanie umenia na sekundárnom stupni vzdelávania prostredníctvom ľudového umenia. Banská Bystrica. Dizertačná práca. Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta.

Elektronické dokumenty:

ŠTÁTNY INŠTITÚT ODBORNÉHO VYDELÁVANIA. ŠIOV: Štátne vzdelávacie programy ISCED 3A[online]. ŠIOV, [cit. 2013-04-28]. Dostupné z: http://www.siov.sk/statne-vzdelavacie-programy-isced-3a/10611s.

 

Autorka:

Mgr. art. Biarincová Patricia, PhD.

Katolícka univerzita v Ružomberku

Pedagogická fakulta, Katedra výtvarného umenia

E-mail: biarincova@centrum.sk

 

Current Values of Folk Culture in Education 

Abstract: This paper provides an innovative approach to enhancing students´ creativity, artistic thinking and feeling in the visual arts classes at secondary level of education. We have introduced innovative, creative ideas of visual arts education. Here we focus on inspirational links between folk art and museum pedagogy and realization of art products – artefacts that include art, culture, tradition, craft and design elements in their new transformed shape. We found secondary visual arts schools an ideal place for investigating this educational issue, specifically in the field of study 82 Art and Craft Creation.

Keywords: art education, creativity, art, folk art, design, traditional culture, museum education.

 

The study is licensed under a Creative Commons
Attribution Non-Commercial 3.0 License
.

 

 

Jak citovat tento článek:
BIARINCOVÁ, Patricia. 2014. Aktuálne hodnoty ľudovej kultúry vo vzdelávaní . Kultura, umění a výchova, 2(1) [cit. 2014-03-31]. ISSN 2336-1824. Dostupné z: http://kuv.upol.cz/index.php?seo_url=aktualni-cislo&casopis=6&clanek=38.
Zobrazit všechny články

design: © tch 2017 | web: © OlomouckéWeby.cz 2017OlomouckéWeby.cz | Tvorba webových stránek, webdesign

ISSN 2336-1824