Martina Pavlikánová
Martina Pavlikánová
Empirická studie

Postavenie galerijnej pedagogiky z pohľadu prípravy absolventov v odbore

Martina Pavlikánová

Príspevok je zameraný na postavenie galerijnej pedagogiky v slovenských kultúrnych inštitúciách a jeho uchopenie v pedagogickom procese. Zameriava sa na obsahovú náplň prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov. Múzea a galérie pokrývajú svojimi zbierkami širokú škálu oborov ľudskej kultúry, ktoré je potrebné transformovať do prípravy absolventov v danom odbore a následne do samotnej praxe. Príspevok tak približuje čiastkové výsledky výskumu v danej oblasti a ukážky z pedagogickej praxe, ktorých cieľom bolo inovovať prípravu absolventov v odbore i samotnej praxe v kontexte galerijnej pedagogiky.

Kľúčové slová: galerijná pedagogika, galerijný pedagóg, umenie, kultúra, galéria, výtvarná výchova. 

 

Úvod

Katedra výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave zabezpečuje prípravu absolventov v bakalárskom i magisterskom štúdiu v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov. Absolvent bakalárskeho štúdia v danom odbore je kompetentný pôsobiť v edukačnom procese najmä v oblasti záujmových a voľnočasových aktivít, tzn. v oblasti neformálneho vzdelávania. Nakoľko oblasť vzdelávania v múzeách a galériách patrí do oblasti neformálneho vzdelávania, absolvent získava aj kvalifikáciu ako výchovno-vzdelávací pracovník v rezorte kultúry, tzn. v kultúrnych inštitúciách, ako sú múzeá, galérie, detské múzeá a iné. Z hľadiska prípravy budúcich výtvarných pedagógov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov sa príspevok v prvom rade zameriava na postavenie a úlohu galerijnej pedagogiky v slovenských kultúrnych inštitúciách v kontexte súčasného umenia a kultúry. Vychádza z poznania, že situácia na poli súčasného umenia, jeho vnímania a vzdelávania je charakteristická obrovskou pluralitou, rôznorodosťou a sieťovitosťou. Súčasné umenie a jeho prejavy sú ovplyvňované novými technológiami a v mnohých umeleckých prejavoch ide o vzájomné prepájane médií, ktoré častokrát spájajú viaceré médiá v jednom diele a jeho prezentácii. „Schopnosť umeleckého diela byť šírené a odvnímané, interaktívne prijaté so spätnou väzbou je pre súčasného autora takéhoto diela veľmi dôležité, ba priam nutné. Digitálne médiá v tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu. Nie iba ako primárny nástroj na vytváranie nových diel, ale aj ako interpretačný prostriedok, prípadne medzičlánok v interpretácii a ďalšej apropriácii jednotlivých diel“ (Pavlikánová – Horáková – Triaška, 2014, s. 121). Z hľadiska prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov je potrebné tieto fakty akceptovať a zakomponovať ich do obsahu vzdelávania. „Cieľom pedagogického procesu nie je naučiť študentov narábať s technikou digitálnych médií, ale prostredníctvom nich reinterpretovať dejinné, ale aj aktuálne vizuálne diela a informácie, aby boli schopní sa v nich orientovať a prezentovať ich aj neskôr vo svojej praxi“ (Pavlikánová – Horáková –Triaška, 2014, s. 124). Obsah príspevku vychádza z čiastkových výsledkov výskumu v rámci grantu KEGA 026UK-4/2013 „Výtvarná výchova vo svete súčasného umenia a nových médií", ktorého čiastkovými výstupmi sú:

  • - prieskum v oblasti súčasného postavenia múzejnej a galerijnej pedagogiky v slovenských kultúrnych inštitúciách,
  • - definovanie súčasného vzťahu učiteľov v oblasti výtvarného umenia na nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní k vzdelávaniu v múzeách a galériách,
  • - realizácia projektov so študentmi v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov a so žiakmi vybraných škôl v priestoroch Slovenskej národnej galérie v kontexte súčasného umenia a nových médií,
  • - vytvorenie virtuálneho vzdelávacieho priestoru www.medziobrazmi.sk, ktorý prezentuje výsledky realizovaných projektov so študentmi v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov a so žiakmi vybraných škôl.

Cieľom projektu bolo reagovať na rozvoj nových technológií a ich odraz v súčasnom výtvarnom umení, ktoré sa transformuje aj do prezentovania umenia v rámci galerijnej či múzejnej pedagogiky.  Vychádzali sme z prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov, ktorí sú po absolvovaní štúdia spôsobilí vykonávať profesiu animátora voľného času či špecializovaného pracovníka verejnej a štátnej správy pre oblasť výchovy a vzdelávania (tzn. aj v sektore kultúrnych služieb, v galériách, múzeách, detských múzeách, regionálnych kultúrnych inštitúciách a pod. ako lektori, animátori či múzejní a galerijní pedagógovia). V rámci projektu sme sa rozhodli navrhnúť a realizovať inovatívny model vzdelávania, ktorý by aktualizoval nové témy s využitím nových technológií v kontexte súčasného umenia, vo vzdelávaní pedagógov výtvarnej výchovy i v prehlbovaní ich odbornej kvalifikácie v sektore služieb v oblasti umenia a kultúry.  

Vychádzame z predpokladu, že v dnešnom vizuálnom, mediálnom a elektronickom svete nám inšpirácia médiami a tvorivá práca s médiami vo výtvarnej výchove môže priniesť nové témy a nové obsahy, s ktorými je potrebné, aby pedagóg výtvarnej výchovy dokázal pracovať. „V dnešní době záplavy informací dostávají vizuální vjemy přednost před textovými informacemi. Z důvodu větší přístupnosti i bezprostředností obrazového materiálu v populární formě preferují některá sdělení právě vizuální podobu“ (Filipová – Rapley, ed., 2007, s. 14).

Nové médiá i elektronické médiá si tak získavajú v tvorivej umeleckej činnosti i samotnej prezentácii umenia stále väčší vplyv. V dnešnej dobe sú podstatným a často nenahraditeľným prostriedkom komunikácie v mnohých oblastiach, nevynímajúc oblasť umenia, a tým aj výtvarnej výchovy. Znalosti práce s týmito médiami patria k základnej gramotnosti už u absolventa základnej školy. Elektronické médiá, rovnako ako výtvarné umenie, patria do oblasti vizuálnej kultúry – a práve kultivácia vizuálnej gramotnosti je jednou zo špecifík výtvarnej výchovy. Elektronické médiá pracujú s multimediálnym prostredím, ktoré je charakteristické aj pre súčasné umenie (multimediálne prostredie spája v sebe obraz, pohyb, zvuk, interaktivitu), čo sa odráža vo forme tvorby, prezentácie i komunikácie.

Jednu z možných ciest vidíme vo výchovno-vzdelávacích aktivitách galérií, ktoré dávajú možnosť priameho kontaktu s výtvarným umením, a tým aj priamu komunikáciu prostredníctvom vizuálne-obrazných vyjadrení. Mnohé galérie využívajú v rámci samotných výstav elektronické médiá, pracujú s multimediálnymi a intermediálnymi prostriedkami i s multimediálnym prostredím, ktoré napomáha poznávaniu tradičných umeleckých foriem cez nové médiá a elektronické médiá a zároveň oboznamovaniu sa s možnosťami procesov vytvárania nových výtvarných foriem.

1 Postavenie múzejnej a galerijnej pedagogiky v slovenských kultúrnych inštitúciách

Pre samotný projekt bolo dôležité zrealizovať prieskum v rámci slovenských kultúrnych inštitúcií, ktorý bol zameraný na postavenie a obsah galerijnej a múzejnej pedagogiky. Zaujímalo nás, či je dostačujúce ponechať súčasný obsah vzdelávania, tzn. zakomponovanie obsahu galerijnej a múzejnej pedagogiky do obsahu vzdelávania budúcich pedagógov výtvarnej výchovy v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov, alebo je potrebné vytvoriť nový samostatný odbor so zameraním na galerijnú a múzejnú pedagogiku. V rámci projektu sme realizovali dotazníkový prieskum medzi 45 slovenskými kultúrnymi inštitúciami. Z 37 inštitúcií, ktoré odpovedali na dotazník, tvorili 51 % múzeá, 35 % galérie, 3 % detské múzeá a 11 % iné inštitúcie, kde išlo o spojené múzeum a galériu v rámci jednej inštitúcie.

Na úvod nás zaujímalo, či oslovené kultúrne inštitúcie majú zriadené oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky. Z 37 inštitúcií, ako vidno na grafe č. 1, 41 % inštitúcií (15 z celkového počtu 37) má zriadené oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky. Vyššie percento, 59 % (22 z celkového počtu 37), tvoria inštitúcie, ktoré nemajú zriadené oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky.

Ble, ,  129

Graf 1 Graf znázorňujúci počet inštitúcií, ktoré majú zriadené oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky

Z hľadiska prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov na katedre výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave, ktorí získavajú spôsobilosť pracovať aj v sektore kultúrnych služieb, tzn. v oblasti vzdelávania v kultúrnych inštitúciách a ich uplatnenia v praxi, nás zaujímalo, koľko interných zamestnancov má oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky, prípadne koľko interných zamestnancov vykonáva vzdelávaciu činnosť, nakoľko, ako vyššie uvádzame, 59 % (22 z celkového počtu 37) inštitúcií nemá zriadené špeciálne oddelenie pre výchovu a vzdelávanie. Ako vidno na grafe č. 2, 59 % inštitúcií (22 z celkového počtu 37) má jedného až dvoch interných zamestnancov, ktorí sa venujú vzdelávacej činnosti. 22 % inštitúcií (8 z celkového počtu 37) má štyroch až piatich interných zamestnancov. Iba 8 % inštitúcií (3 z celkového počtu 37) má šesť alebo viac interných zamestnancov. V tomto prípade ide o väčšie inštitúcie ako  Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, Múzeum TANAPU a Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. 11 % inštitúcií (4 z celkového počtu 37) nemajú žiadneho interného pracovníka, ktorý by sa venoval priamo vzdelávacej činnosti v danej inštitúcií.

Na základe výsledkov prvých dvoch otázok môžeme konštatovať, že až 59 % inštitúcií (22 z celkového počtu 37) nemá zriadené oddelenie múzejnej alebo galerijnej pedagogiky, ale rovnako v 59 % inštitúciách (22 z celkového počtu 37) majú minimálne jedného až dvoch zamestnancov, ktorí sa venujú vzdelávaniu v galérii alebo múzeu. Môžeme konštatovať, že aj keď viacero inštitúcií nemá zriadene špeciálne oddelenie galerijnej pedagogiky, má v danej oblasti pokrytie v odborných zamestnancoch. 

Ble, ,  129

Graf 2 Graf znázorňujúci počet externých zamestnancov vykonávajúcich vzdelávaciu činnosť v galériách a múzeách

V nasledujúcej otázke sme sa zamerali na počet: koľko externých zamestnancov má oddelenie múzejnej/galerijnej pedagogiky alebo koľko externých zamestnancov vykonáva v inštitúcii vzdelávaciu činnosť. Z výsledkov môžeme konštatovať, že 70 % inštitúcií (26 z celkového počtu 37) nemá ani jedného externého zamestnanca, tzn. lektora, animátora či galerijného pedagóga. 24 % inštitúcií (9 z celkového počtu 37) zamestnáva 1 až 4 externých zamestnancov, 3 % (1 z celkového počtu 37) zamestnáva 5 až 10 externých zamestnancov a 3 % inštitúcií (1 z celkového počtu 37) zamestnáva 11 a viac externých zamestnancov. V prípade zamestnávania 11 a viac externých zamestnancov (tzn. lektorov, animátorov, galerijných a múzejných pedagógov, výtvarných pedagógov, výtvarníkov, či dramatikov) ide o Slovenskú národnú galériu, ktorá má 4 – 5 interných zamestnancov a ktorá dlhodobo externe spolupracuje so študentmi vysokých škôl, s výtvarnými pedagógmi, výtvarníkmi i dramatikmi. Druhou inštitúciou, ktorá zamestnáva predovšetkým externých zamestnancov na konkrétne dohodnuté aktivity, je Detské múzeum SNM, ktoré má v rozmedzí 5 – 10 externistov a dvoch stálych odborných zamestnancov.

Z hľadiska prípravy absolventov nás zaujímalo, aké ukončené vzdelanie prevláda u múzejných a galerijných pedagógov. Vychádzajúc z akreditovaných odborov na pedagogických a filozofických fakultách slovenských vysokých škôl, sme vybrali nasledujúce študijné odbory, ktorých absolventi sú spôsobilí na výkon služieb v kultúrnom sektore, či už ako lektori, animátori, múzejní alebo galerijní pedagógovia:

  • - Filozofická fakulta, dejiny umenia ... 10 ... 16 %
  • - Pedagogická fakulta, výtvarná pedagogika ... 7 ... 11 %
  • - Filozofická fakulta, etnológia a muzeológia ... 7 ... 11 %
  • - Filozofická fakulta, kulturológia ... 4 ... 7 %
  • - Filozofická fakulta, muzeológia ... 5 ... 8 %
  • - Pedagogická fakulta, animácia výtvarného umenia ... 4 ... 7 %
  • - Iné ... 24 ... 39 %

Ako je zrejmé z výsledkov, pomerne nízke percento absolventov, 11 % (7 z celkové počtu 37), je z oblasti pedagogického vzdelávania. Na základe našich doterajších skúsenosti sme presvedčení, že študenti v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov na katedre výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave sú odborne spôsobilí na výkon profesie galerijného pedagóga. Rovnako prekvapivé je nízke percento pri odbore etnológia a muzeológia – 11 % (7 z celkového počtu 37), či v odbore muzeológia – 8 % (5 z celkového počtu 37).

Ble, ,  129

Graf 3 Graf znázorňujúci ukončené vzdelanie galerijných a múzejných pedagógov v praxi

Vysoké percento tvoria iné odbory, až 39 % (24 z celkového počtu 37). V tomto prípade ide o odbory história, estetika a archeológia Filozofickej fakulty, zoológia Prírodovedeckej fakulty, britské a americké štúdiá Filozofickej fakulty, odbory biológia, dejepis, geografia, učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ Pedagogickej fakulty, sociálna práca, nadstavbové štúdium kultúrno-výchovnej práce, environmentálna výchova či špeciálna pedagogika, Vysoká škola výtvarných umení či odbor archeológia.

Z výsledkov môžeme konštatovať, že ukončené vzdelanie zamestnancov na pozícii lektora, animátora, múzejného či galerijného pedagóga je veľmi rôznorodé. Môžeme konštatovať, že prvý faktor, ktorý ovplyvňuje rôznorodosť ukončeného vzdelania, vyplýva aj zo špecifikácie, predovšetkým múzeí, na konkrétnu oblasť. Druhým faktorom je nedefinovanie, z hľadiska zákona, akú kvalifikáciu a požadované ukončené vzdelanie si vyžaduje profesia v oblasti výchovy a vzdelávania v múzeu, galérii, detskom múzeu či inej kultúrnej inštitúcií. Požiadavky na vzdelávanie sú podľa nás podmienené požiadavkou trhu práce, preto je z hľadiska prípravy budúcich galerijných a múzejných pedagógov dôležité, aby boli jasne stanovené štandardy pre personálne zabezpečenie odborných profesií v múzeách a galériách či iných kultúrnych inštitúciách.

Definovaniu štandardov pre jednotlivé profesie v múzeách a galériách a ďalšiemu rozvoju ľudských zdrojov sa venoval projekt Múzeá tretej generácie na Slovensku realizovaný Slovenským národným múzeom (Kochanová (ed.), 2013).

V kontexte predchádzajúcej otázky nás zaujímalo, či oslovené kultúrne inštitúcie spolupracujú s vysokými školami, ktoré pripravujú absolventov pre služby v kultúrnom sektore.

Ble, ,  129

Graf 4 Graf znázorňujúci spoluprácu galéria a múzea s vysokými školami zameranými na prípravu absolventov v kultúrnom sektore

Ako vidno na grafe č. 4, 54 % inštitúcií (20 z celkového počtu 37) odpovedalo, že spolupracuje s vysokými školami, zatiaľ čo 46 % inštitúcií (17 z celkového počtu 37) odpovedalo, že nespolupracuje. V prípade, že kultúrne inštitúcie spolupracujú s vysokými školami, na jednej strane poskytujú priestor pre prax v odbore, na strane druhej si vychovávajú potencionálnych budúcich zamestnancov. Ak sa vrátime k otázke č. 2, koľko externých zamestnancov má oddelenie múzejnej/galerijnej pedagogiky alebo koľko externých zamestnancov vykonáva v inštitúcii vzdelávaciu činnosť, tak práve študenti vysokých škôl veľmi často pracujú ako externí zamestnanci na čiastkové úväzky, dohody. Myslíme si, že v tomto smere je potrebná väčšia participácia samotných kultúrnych inštitúcií na procese vzdelávania a predovšetkým poskytovania priestoru pre odbornú prax. Musíme konštatovať, že z pohľadu vysokých škôl na Slovenku, ktoré v rámci pedagogických a filozofických fakúlt ponúkajú študijné programy, ktorých absolventi sú spôsobilí vykonávať profesiu v sektore kultúrnych služieb (v galériách, múzeách, detských múzeách, regionálnych kultúrnych inštitúciách a pod., ako lektori, animátori, či múzejní a galerijní pedagógovia), je prínosom, že všetky úzko spolupracujú s vybranými galériami a múzeami, v rámci ktorých majú študenti možnosť získania teoretických i praktických skúseností v odbore.

Na základe stanovených cieľov projektu – reagovať na rozvoj nových technológií a ich odraz v súčasnom výtvarnom umení a následne vo vyučovaní výtvarnej výchovy na školách, kde dôležitú úlohu zohráva galerijná pedagogika – nás zaujímalo, či aj slovenské inštitúcie ponúkajú interaktívny virtuálny vzdelávací priestor. Táto otázka nás zaujímala z vyššie uvedených faktov, že súčasné umenie a jeho prejavy sú ovplyvňované novými technológiami a v mnohých umeleckých prejavoch ide o vzájomné prepájane médií. Na základe týchto faktov aj galérie a múzeá prispôsobujú svoje vzdelávacie programy. Preto je potrebné, aby aj budúci galerijní a múzejní pedagógovia boli kompetentní aj v danej oblasti. Iba dve z opýtaných inštitúcií, 5 % inštitúcií (2 z celkového počtu 37), konkrétne Nitrianska galéria v Nitre a Galéria mesta Bratislavy, poskytujú aj virtuálny vzdelávací priestor. Tu chcem podotknúť, že odborní zamestnanci daných inštitúcií absolvovali vzdelávací projekt Bližšie k múzeu (2004 – 2007), trojročný vzdelávací cyklus zameraný na rozvíjanie vzdelávacej funkcie múzeí a galérií na Slovensku realizovaný „Nadáciou – Centrum súčasného umenia" v spolupráci s British Council.

Následne na otázku Boli by ste za zriadenie vzdelávacej a hravej (interaktívnej) sekcie na webovej stránke Vašej inštitúcie? 50 % inštitúcií (18 z celkového počtu 37) odpovedalo áno. 17 % inštitúcií (6 z celkového počtu 37) odpovedalo nie a 33 % (12 z celkového počtu 37) nevedelo, či by chceli mať zriadenú vzdelávaciu sekciu na webovej stránke ich inštitúcie.

Ble, ,  129

Graf 5 Graf znázorňujúci záujme inštitúcií o zriadenie vzdelávacej a hravej (interaktívnej) sekcie na webovej stránke ich inštitúcie

50 % inštitúcií (18 z celkového počtu 37), ktoré odpovedali áno, sme sa opýtali, prečo by bolo prínosom zriadenie vzdelávacej a hravej (interaktívnej) sekcie na webovej stránke ich inštitúcie:

  • - zvýšenie záujmu žiakov, študentov o múzeum/galériu a jeho zbierky, ako aj o ďalšie aktivity,
  • - stúpajúca náročnosť návštevníka a dôvod zaujať detských návštevníkov,
  • - živá platforma, ktorá má širšie možnosti, aj edukačnú i propagačnú,
  • - priama komunikácia s detským návštevníkom, čo by sa hodilo pri niektorých typoch programov – najmä súťaží, napr. výtvarných, vedomostných,
  • - priblíženie sa k detskému návštevníkovi v rámci nadobúdania nových zručností,
  • - interaktívny vzdelávací priestor pre tých, ktorí nemôžu navštevovať často alebo vôbec galériu či múzeum (z časových dôvodov, kvôli vzdialenosti).

Na základe tohto prieskumu a jemu predchádzajúcemu prieskumu medzi výtvarnými pedagógmi na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania sme sa rozhodli v rámci projektu a v spolupráci so Slovenskou národnou galériou vytvoriť virtuálny vzdelávací priestor www.medziobrazmi.sk, ktorý by bol do budúcnosti prepojený s webovou stránkou www.webumenia.sk pod správou Slovenskej národnej galérie, na ktorom sú postupne digitalizované zbierky slovenských galérií.

1.1 Medzi obrazmi

www.medziobrazmi.sk je vzdelávací portál, ktorý vznikol na základe prieskumov medzi výtvarnými pedagógmi na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania a v rámci galérií a múzeí na Slovensku. Portál bol vytvorený ako podpora vzdelávania pre študentov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov. Jeho cieľom je:

  • - podporiť vzájomnú komunikáciu a výmenu poznatkov v oblasti umelecko-výchovných predmetov (výtvarná výchova, výchova umením, umenie a kultúra, dejiny umenia, hudobná výchova) v prepojení na múzejnú a galerijnú pedagogiku v rámci prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov,
  • - hľadať špecifiká výtvarného jazyka nielen nových (digitálnych) médií, ale aj nových definovaní tradičných umeleckých druhov, ktoré nové médiá transformujú,
  • - pomôcť budúcim i súčasným učiteľom výtvarnej výchovy hľadať nové možnosti práce s umeleckým dielom,
  • - poskytnúť informácie, ktoré pomôžu výtvarným pedagógom v rámci ďalšieho vzdelávania i študentom v odbore inovovať vlastnú výučbu, budú inšpiráciou, podnetmi, návodmi,
  • - postupne vytvoriť aj priestor pre diskusiu a pre prezentáciu vybraných projektov z pedagogickej praxe.

Ble, ,  129

Obr. 1 Ukážka webovej stránky www.medziobrazmi.sk

Ambíciou webovej stránky www.medziobrazmi.sk je slúžiť študentom v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov v rámci galerijnej a múzejnej pedagogiky a výtvarným pedagógom ako virtuálny vzdelávací portál, priniesť nové témy, inšpirácie, nápady vo výtvarnej edukácii v oblasti súčasného umenia a nových médií a v rámci realizácie projektu ponúknuť vzdelávacie modely, ktoré využívajú nové médiá a elektronické médiá v syntéze s médiom súčasného výtvarného umenia, ktoré vychádzajú z overených modelových programov v galerijnom prostredí a smerujú k vyučovaniu výtvarnej výchovy v školskej praxi na základnej a strednej škole podľa ŠVP ISCED 2a ISCED 3A.

Vznik webovej stránky bol spojený s tematickým seminárom pre pedagógov výtvarnej výchovy nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania v spolupráci so študentmi v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov a vyhlásením výtvarnej súťaže MEDZI OBRAZMI, na ktorej sa podieľali žiaci vybraných škôl i naši študenti. Odborníkmi boli vybrané dve výtvarné diela s podobným vizuálnym obsahom, ale vytvorené v odlišných dobových médiách. Zdrojom bola, a do budúcnosti aj bude, databáza umeleckých diel www.webumenia.sk

Cieľom súťaže bolo prostredníctvom vybraných diel (bližšie na www.medziobrazmi.sk) sprostredkovať mladým ľudom pohľad na súčasné umenie na Slovensku, a ako uvádzame vyššie, hľadať špecifiká výtvarného jazyka nielen nových (digitálnych) médií, ale aj nových definovaní tradičných umeleckých druhov, ktoré nové médiá transformujú.

Prostredníctvom súťaže:

  • - chceme poukázať na prirodzené možnosti prepojenia klasických a nových (digitálnych) médií,
  • - budeme tento posun chápať ako jednu z foriem interpretácie umeleckého diela,
  • - sa budeme usilovať pochopiť vzájomné súvislosti medzi klasickými a novými médiami, ich vzájomné ovplyvňovanie sa a posuny v procese tvorby.

Účastníkom súťaže boli navrhnuté štyri námety na tvorivé aktivity: „zátišie ako myšlienka“, „apropriácia“, „okamih“, „zátišie ako životný štýl“. Viac na www.medziobrazmi.sk. Obrázok č. 2 študentky bakalárskeho štúdia Aleny Kenderovej vznikol zadaním témy v rámci predmetu pedagogika výtvarného umenia (v obsahu vzdelávania je predmet zameraný na galerijnú a múzejnú pedagogiku). Študenti pracovali pomocou kombinácie viacerých médií (maľba, kresba, fotografia, digitálna manipulácia, objekt, inštalácia), čo ukazuje na schopnosť študentov reagovať na zadanú tému a posúvať jej významy či už naratívnym a formálnym, alebo aj obsahovým smerom. Alena Kenderová vybrané umelecké diela zasadila do iných, nových súvislostí a použila v novom diele.

Ble, ,  129

Obr. 2 Kenderová Alena: Apropriácia

1.2 Kompetencie absolventa v odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov

Na základe prieskumov a aktivít realizovaných so študentmi v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov a žiakmi v školskom priestore i priestore galérií či múzeí chceme podotknúť, že výtvarné umenie a výtvarné vzdelávanie, či už v škole, alebo v priestore galérií a múzeí, nie je samostatnou oblasťou, ale priestorom, ktorý pokrýva celú šírku tém. Preto je potrebné aktualizovať vzdelávanie budúcich výtvarných pedagógov  v oblasti galerijnej a múzejnej pedagogiky, ako aj rozširovať už získané vedomosti o danej oblasti u pedagógov v praxi.

Na základe realizovaného šetrenia sme generovali oblasti, ktoré by mali byť v rámci prípravy študentov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov pre služby v kultúrnom sektore pokryté:

  • - orientácia v súčasných kurikulárnych dokumentoch v Slovenskej republike (Štátny vzdelávací program – ŠVP) a ich previazanosť so vzdelávaním v múzeách a v galériách (táto oblasť je pokrytá aj v koncepcii výtvarnej výchovy),
  • - zamerať sa v rámci vzdelávania na tvorivú činnosť s multimediálnymi a intermediálnymi prostriedkami i intermadiálnym prostredím, s ktorým pracujú aj galérie a múzeá,
  • - koncipovať vzdelávanie v širších témach, zameriavať sa na interdisciplinárne projekty,
  • - neučiť študentov narábať s technikou digitálnych médií, ale prostredníctvom nich reinterpretovať dejinné, ale aj aktuálne vizuálne diela a informácie, aby boli schopní sa v nich orientovať a prezentovať ich aj neskôr vo svojej praxi,
  • - digitálne médiá nechápať iba ako primárny nástroj na vytváranie nových diel, ale aj ako interpretačný prostriedok, prípadne medzičlánok v interpretácii a ďalšej apropriácii jednotlivých diel,
  • - zamerať sa viac na aktívnu spoluprácu galérie a múzea so školou v príprave budúcich výtvarných pedagógov,  tzn. na spoločné aktivity, priestor pre pedagogickú prax,
  • - zamerať sa na celoživotné vzdelávanie výtvarných pedagógov,
  • - zamerať sa na zvyšovanie kompetencií pedagóga v oblasti nových (digitálnych) médií a ich aplikovanie v pedagogickej praxi.

 

Záver

Záverom chceme konštatovať, že na základe realizovaného prieskumu medzi slovenskými kultúrnymi inštitúciami (galérie a múzeá) je v súčasnej dobe z hľadiska prípravy absolventov v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov na PdF UK v Bratislave postačujúce zakomponovanie obsahu galerijnej a múzejnej pedagogiky do obsahu vzdelávania ako jeho súčasti. Zatiaľ nie je potrebné akreditovať samostatný odbor galerijnej či múzejnej pedagogiky a absolventi našej fakulty sú plne odborne kompetentní uplatniť sa v sektore služieb v oblasti kultúry a umenia, tzn. aj ako galerijní a múzejní pedagógovia. Prieskum poukázal na to, že slovenské kultúrne inštitúcie sa síce odborne venujú galerijnej i múzejnej pedagogike a danú oblasť rozširujú, ale možnosti uplatnenia absolventov iba v odbore špecificky zameranom na oblasť galerijnej a múzejnej pedagogiky nie sú veľké. Preto vidíme možnosti v príbuzných odboroch na pedagogických a filozofických fakultách, medzi ktoré patrí aj študijné odbory na katedre výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave. Z hľadiska prípravy absolventov na katedre výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov je potrebné, aby študenti boli kompetentní nielen v oblasti výtvarného vzdelávania, galerijnej a múzejnej pedagogiky, ale aj v oblasti nových technológií a nových médií. Oblasť výtvarného umenia a umeleckej tvorby využíva nové médiá v zmysle skúmania a objavovania nových teritórií a nových možností v umení a jeho prezentácii. Spojenie umenia a nových médií poukazuje na technologicky vyspelú informačnú spoločnosť, ktorá sa stále vyvíja. Preto tieto vznikajúce platformy zo vzťahu umenie a nové médiá sa musia odzrkadliť aj v obsahu a odbornej príprave výtvarných pedagógov.

 

Príspevok vznikol vďaka finančnej podpore grantu KEGA 026UK-4/2013 „Výtvarná výchova vo svete súčasného umenia a nových médií".

 

Literatúra

BARNARD, Malcolm. 1998. Art, Design and Visual Culture. London: Macmillan. ISBN 13: 978-03-336-7526-7.

BRYSON, Norman, HOLLY, Michael Ann a Keith MOXEY (eds.). 1991. Visual Culture: Images and Interpretations. Hanover: Wesleyan University Press. ISBN 08-195-5260-7.

FLAŠAR, Martin, HORÁKOVÁ Jana a Peter MACEK a kol. 2011. Umění a nová média. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-5639-8.

FILIPOVÁ, Marta a Matthew RAMPLEY (eds.). 2007. Umění a nová média: obrazy – texty – interpretace. Brno: Společnost pro odbornou literaturu – Barrister. ISBN 80-210-5639-8.

HAVLÍK, Vladimír. 2007. Využití intermediálních postupů v animační praxi. In: Škola muzejní pedagogiky 6. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, s. 87–119. ISBN 978-80-244-18971-1.

KESNER, Ladislav. 2000. Muzeum umění v digitální době: Vnímaní obrazů a prožitek umění v soudobé společnosti. Praha: Argo a Národní galerie. ISBN 80-703-5155-1 (NG), 80-720-3252-6 (Argo).

KŮST, František. 2007. Estetická role nových médií. In: FILIPOVÁ, Marta a  Matthew RAMPLEY (eds.). Možnosti vizuálních studií: obrazy – texty – interpretace. Brno: Společnost pro odbornou literaturu – Barrister, s. 111–134. ISBN 978-80-87029-26-8.

KOCHANOVÁ, Gabriela (ed.). 2013. Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v múzejníctve. Bratislava: Slovenské národné múzeum. ISBN 978-80-8060-315-1.

MCCLELLAN, Andrew. 2003. Arts and its Publics. Oxford: Blackwell publishing. ISBN 0-631-23047-5.

MCLUHAN, Marshall. 2011. Jak rozumět médiím: extenze člověka. Praha: Mladá fronta. ISBN 978-80-204-2409-9.

MIRZEOFF, Nicholas. 2009. An Introduction to Visual Culture. London: Routledge. ISBN 04-151-5876-1.

PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2013. Dívať sa, diviť sa, rozumieť? Obsah a odraz umenia vo vzdelávaní. Kultura, umění a výchova, 1(1) [cit. 2013-10-03]. ISSN 2336-1824. Dostupné z: http://www.kuv.upol.cz/index.php?seo_url=aktualni-cislo&casopis=3&clanek=20.

PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2013. Iné subjekty vzdelávania v oblasti múzejníctva. In: KOCHANOVÁ, Gabriela (ed.). Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v múzejníctve. Bratislava: Slovenské národné múzeum. ISBN 978-80-8060-315-1.

Pavlikánová, M., Horáková, D., a Triaška, J. 2014. Multimediálna mapa ako spôsob výtvarného vyjadrenia. CREA-AE 2014 [elektronický zdroj]. Zohor: Virvar, 2014, s. 119–125. ISBN 978-80-89693-03-0. Dostupné z: http://www.kreativnevzdelavanie.sk/media/CREA-AE_2014.pdf

PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2011. Synergia galérie a školy cez elektronické médiá. In: Moderní vzdělávání: technika a informační technologie. DOSTÁL, Jiří (ed.). Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, s. 141–144. ISBN 978-80-244-2912-0.

RUSNÁKOVÁ, Katarína. 2011. Rozšírené spôsoby diváckej recepcie digitálneho umenia. Banská Bystrica: Akadémia umení v Banskej Bystrici. ISBN 978-80-89078-92-9.

SOKOLOVÁ, Katarína. 2010. Galerijná pedagogika – stručný nárys jej vývoja, teórie a praxe. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. 978-80-8083-981-9.

ŠOBÁŇOVÁ, Petra. 2012. Edukační potenciál muzea. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-244-3034-8.

Internetové zdroje:

www.medziobrazmi.sk

www.sng.sk

www.webumenia.sk

 

Autorka:

PaedDr. Martina Pavlikánová, PhD.

Pedagogická fakulta UK v Bratislave

Katedra výtvarnej výchovy

Račianska 59

813 34 Bratislava

E-mail: martina.pavlikanova@gmail.com

 

Contents of gallery education from the perspective of preparing graduates in their field

Abstract: The article is focused on the content of gallery education in the context of contemporary art and culture and its grip in the educational process. It focuses on the content part of preparing graduates for the current and related fields of study teaching of art-educational and educational subjects. Museums and galleries cover with their collections a wide range of fields of human culture to be transformed in the preparation of graduates in their field and then to the actual practice. The contribution delivers partial results of research in this area and examples of teaching practice in the context of gallery education, training graduates and in practice as well.

Keywords: gallery education, gallery educator, art, culture, gallery, art education.

 

The paper is licensed under a Creative Commons
Attribution Non-Commercial 3.0 License
.

 

Jak citovat tento článek:
PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2015. Postavenie galerijnej pedagogiky z pohľadu prípravy absolventov v odbore. Kultura, umění a výchova, 3(2) [cit. 2015-11-02]. ISSN 2336-1824. Dostupné z: http://kuv.upol.cz/index.php?seo_url=aktualni-cislo&casopis=9&clanek=129.
Zobrazit všechny články

design: © tch 2017 | web: © OlomouckéWeby.cz 2017OlomouckéWeby.cz | Tvorba webových stránek, webdesign

ISSN 2336-1824