Akú úlohu zohráva v živote človeka umenie a kultúra? Aké obsahy sú dnes v umení prezentované? Aký je ich odraz vo výtvarnej výchove a vo vzdelávaní? Predkladaný príspevok je štúdiou, ktorá sa zamýšľa nad danými otázkami a nad úlohou umenia a kultúry vo výchovno-vzdelávacom procese. Poukazuje na významnú úlohu umenia pri vytváraní identity jedinca i celej spoločnosti. Jednou z ciest v oblasti vzdelávania v umení a umením je prepojenie školskej výtvarnej výchovy s galerijnou pedagogikou a bežným životom, čo si vyžaduje aj odbornú pripravenosť v odbore múzejná / galerijná pedagogika, ale aj v odbornej príprave pedagógov výtvarnej výchovy.
Klíčová slova: umenie, výtvarné umenie, výtvarná výchova, galerijná pedagogika, sprostredkovanie umenia
Úvod
Dívam sa, divím sa, rozumiem? Aj takto môžeme charakterizovať súčasné umenie a kultúru. Obsah, forma i prezentácia súčasného umenia sa mení. Umenie sa prispôsobuje stále narastajúcemu mediálnemu i technickému tlaku, ako aj rýchlemu životnému tempu. Umenie vždy bolo a je odrazom kultúrnej, politickej, náboženskej i sociálnej situácie tej ktorej spoločnosti. Zohráva dôležitú úlohu pri formovaní spoločnosti, pri formovaní identity jedinca. Súčasné umenie sa obsahovo dotýka viacerých oblastí ľudského poznávania, približuje sa k človeku, k bežnému životu.
Nakoľko výtvarná výchova vo svojich cieľoch reflektuje umenie a kultúru, cez multimediálnosť a intermediálnosť procesov súčasného (výtvarného) umenia, vytvára dobré východiská pre výchovu v oblasti tvorby s vizuálnymi znakmi a podnetmi doby. Výtvarná výchova inovovala obsah vzdelávania, ktorého cieľom je reflektovať súčasné umenie a kultúru. Ako jednu z ciest naplnenia cieľa vidíme v prepojení výtvarnej výchovy na všetkých stupňoch vzdelávania s galerijnou pedagogikou ako formou neformálneho vzdelávania. Vytvára sa tak priestor pre samostatný, kritický a tvorivý prístup žiakov i študentov ku klasickému i súčasnému umeniu a tým aj spoločnosti. Prehlbuje sa záujem o tvorivý prístup a dialóg v oblasti vizuálneho poznania a komunikácie, čím sa rozširuje vzdelávanie k všetkým vizuálnym znakom a podnetom, s ktorými sme každodenne konfrontovaní. Žiada sa tak prehlbovať odbornú kvalifikáciu absolventov pedagogických fakúlt i odbornú kvalifikáciu pedagógov v praxi.
1 Súčasné chápanie výtvarnej výchovy
V roku 2008 prebehla na Slovensku reforma školstva. Do praxe vstúpila nová koncepcia výtvarnej výchovy z autorstva kolektívu tvoreného Danielom Fischerom, Mariánom Mudrochom a Ladislavom Čarným (Fischer, Mudroch a Čarný, 2007; Čarný, 2007), ktorej cieľom bolo reagovať na potreby a požiadavky dnešnej spoločnosti, nevynímajúc nové média a elektronické média. Nová koncepcia sa dotkla výtvarnej výchovy na prvom až treťom stupni vzdelávania, a to predovšetkým na gymnáziách, kde sa vyučuje predmet umenie a kultúra, ale aj na druhom stupni, a to v 8. a 9. ročníku základnej školy, kde sa vyučuje výchova umením. Vychádzajúc z učebných osnov predmetov výchova umením a umenie? a kultúra, ich hlavným cieľom by malo byť naučiť žiaka využiť a použiť zobrazenia na vyjadrenie svojich poznatkov v komunikačnom uplatnení, tzn. v bežnom živote. Čo je však z pohľadu vzťahu umenie a vzdelávanie potrebné pre život? Môžeme konštatovať, že nová koncepcia výtvarnej výchovy sa zameriava na aktívny prístup k médiu umenia a k súčasnej kultúre. To si však vyžaduje mať aktívne skúsenosti s ich jazykom, tzn. s vizuálne obraznými vyjadreniami.
Aká je súčasná spoločnosť a súčasné umenie? Súčasná kultúra je charakteristická znakmi ako pluralita, multikulturalita, globalizácia, ekológia, ale predovšetkým môžeme hovoriť o vizuálnej spoločnosti, ktorá je odrazom prudkého rozvoja nových informačných i komunikačných technológií. Môžeme hovoriť o dynamicky sa rozvíjajúcej informačnej spoločnosti, ktorá kladie nové a stále vyššie nároky na jedinca. Vplyv nových informačných a komunikačných technológií sa prejavil v tvorivej umeleckej činnosti i samotnej prezentácii umenia. V dnešnej dobe sú stále podstatnejším prostriedkom získavania informácií i prostriedkom komunikácie v mnohých oblastiach, nevynímajúc oblasť výchovy a vzdelávania. Výstižne charakterizujú súčasnú spoločnosť Zabadal a Satková: „...naša spoločnosť sa mení na spoločnosť založenú na informáciách, kde popri kontaktoch so samotnými hmotnými predmetmi pribúda kontaktov so znakmi, ktoré ich zastupujú. Hlavným nástrojom pre prácu s informáciami sa stávajú digitálno-elektronické médiá, najmä osobné počítače a ich prepojenie do globálnej siete – internetu.“ (Zabadal, Satková, 2008, s. 10).
Aká je súčasná výtvarná výchova a jej pojatie? Súčasná výtvarná výchova je odrazom nových trendov v pedagogickom výskume, nových poznatkov a zistení v oblasti teórie dejín umenia, estetiky, filozofie, ale aj ďalších oblasti vzdelávania, ktoré obsahom pokrývajú súčasnú, vyššie spomínanú kultúrnu, politickú, náboženskú i sociálnu situáciu spoločnosti. Ide o oblasti poznávania ako semiotika, antropológia, sociológia, psychológia, história, biológia, teória médií a iné, ktoré reflektujú premeny spoločnosti i súčasného umenia a kultúry. Najväčší vplyv na obsah výtvarnej výchovy má predovšetkým rozvoj komunikačných a informačných technológií, ktorý sa odrazil aj v novej koncepcii výtvarnej výchovy. Vychádzajúc z obsahu základného vzdelávania súčasného kurikula, dochádzame k poznaniu, že v ňom nie je venovaná skoro žiadna pozornosť súčasným médiám ako fotografia, film, video, dizajn, architektúra a elektronické médiá, ktoré v našom umení a kultúre majú stále dominantnejší charakter. Z tohto pohľadu je v rámci kurikula zastúpená len informatika, ktorá sa nezaoberá problematikou vizuálnej kultúry a vizuálneho vnímania, ale iba zvládnutím informačnej gramotnosti, tzn. formou a nie obsahom. Problematika vizuálnej kultúry a vizuálneho vnímania je špecifikom predmetov výtvarná výchova, výchova umením a umenie a kultúra v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní. Je však potrebné, aby samotný pedagóg dokázal reagovať na požiadavky dnešnej doby, tzn. prehlboval záujem výtvarnej výchovy o tvorivý prístup k vizuálnemu poznaniu a vizuálnej komunikácii.
Súčasná výtvarná výchova sa obsahovo vymedzuje tromi základnými oblasťami:
súčasným svetom výtvarného umenia a kultúry;
rozvojom informačných a komunikačných technológií;
súčasným aktuálnym vplyvom „populárnej“, „mediálnej“ kultúry.
Súčasná výtvarná výchova by mala mať za cieľ prehĺbiť záujem o tvorivý prístup k vizuálnemu poznaniu a vizuálnej komunikácii a tým rozšíriť obsah vzdelávania k všetkým vizuálnym znakom a podnetom, s ktorými sme každodenne konfrontovaní (Pavlikánová, 2012). Môžeme konštatovať, že v novej koncepcii výtvarnej výchovy dominuje skôr forma nad obsahom, tzn. že v reálnej výučbe nedochádza k posunu z pasívneho konzumu „prejavov súčasných médií“ k ich aktívnemu prijímaniu, tzn. k pochopeniu ich základnej štruktúry a obsahu, k pochopeniu jazyka vizuálnych médií.
1.1 Intermediálnosť a multimediálnosť súčasnej výtvarnej výchovy
Pri charakterizovaní súčasnej výtvarnej výchovy vychádzame z predpokladu, že súčasné informačné a komunikačné technológie sú stále dôležitejším prostriedkom komunikácie v mnohých oblastiach, nevynímajúc oblasť umenia a tým aj výtvarnú výchovu, ktorá vo svojich cieľoch vychádza z umenia a reflektuje ho. Znalosti práce s týmito médiami patria k základnej gramotnosti už u absolventa základnej školy. Nové a elektronické médiá, rovnako ako výtvarné umenie, patria do oblasti vizuálnej kultúry, a práve rozvoj a kultivácia vizuálnej gramotnosti je jednou zo špecifík výtvarnej výchovy. Súčasná spoločnosť je vizuálna. Vizuálne podnety nás obklopujú na každom kroku, doma, na ulici, v doprave, v médiách (billboardy, loga, reklamy, e-mail, SMS a pod.). Môžeme konštatovať, že sú to práve vizuálne médiá, ktoré získavajú stále dominantnejší charakter v získavaní i prezentovaní informácií i v procese komunikácie, a absolventi škôl, ako definuje nová koncepcia výtvarnej výchovy, sa stávajú ich nepripravenými užívateľmi (Fischer, Mudroch, Čarný, 2007). V dnešnom vizuálnom, mediálnom a elektronickom svete nám inšpirácia médiami a tvorivá práca s médiami vo výtvarnej výchove môže priniesť nové témy a nové obsahy, s ktorými je potrebné, aby pedagóg výtvarnej výchovy dokázal pracovať. Nové a elektronické médiá pracujú s multimediálnym prostredím, ktoré je charakteristické aj pre súčasné umenie (multimediálne prostredie spája v sebe obraz, pohyb, zvuk, interaktivitu), čo sa odráža vo forme tvorby, prezentácie i komunikácie. Práca s novými a elektronickými médiami prináša so sebou aj obavy, riziká a otázky:
- nepotlačia nové a elektronické médiá tradičné médiá vo výtvarnej výchove?
- má absolvent odboru výtvarná výchova i pedagóg výtvarnej výchovy v praxi dostatočné kompetencie na transformovanie nových a elektronických médií do obsahu výtvarnej výchovy?
- má pedagóg výtvarnej výchovy priestorové a materiálové podmienky?
Obava z potlačenia tradičných médií (tradičné výtvarné techniky a postupy) z výtvarnej výchovy je zbytočná, pokiaľ budeme postupne transformovať nové a elektronické médiá do obsahu výtvarnej výchovy a syntetizovať ich s tradičnými médiami. Prikláňame sa k názoru významného teoretika médií Marshalla McLuhana (1991), podľa ktorého proces vývoja médií postupuje tak, že každá predchádzajúca forma média je zahrnutá do nového média, aktualizovaná v kontexte vývoja nových technológií, čo by mali mať na zreteli predovšetkým pedagógovia výtvarnej výchovy.
Absolvent 1. a 2. vysokoškolského štúdia odboru výtvarná výchova, v rámci vzdelávania, by mal získať kompetencie s aplikovaním informačných a komunikačných technológií v kontexte umenia a kultúry do obsahu výtvarnej výchovy, tzn. dokázať pripraviť také výukové programy, ktoré by využívali ICT, intermediálne i multimediálne prostriedky, nové didaktické postupy. No najväčšími determinantami v aplikovaní nových informačných a komunikačných technológií v súčasnej výtvarnej výchovy sú:
- priestorové možnosti,
- materiálové vybavenie,
- týždenná časová dotácia.
Možným riešením, ako eliminovať spomínané determinanty vo výtvarnej výchove, je možnosť využiť výchovno-vzdelávacie programy múzeí umenia, galérií či múzeí, ktoré dávajú možnosť priameho kontaktu s umením a kultúrou a tým aj priamu komunikáciu prostredníctvom vizuálne obrazných vyjadrení. Mnohé z múzeí, múzeí umenia, galérií využívajú v rámci samotných výstav elektronické médiá, pracujú s multimediálnymi a intermediálnymi prostriedkami i prostredím, čím napomáhajú poznávaniu tradičných umeleckých foriem cez nové médiá a elektronické médiá, a zároveň oboznamovaniu sa s možnosťami procesu vytvárania nových výtvarných foriem (Pavlikánová, 2011). Vytvárajú tak interaktívny vzdelávací priestor, ktorý pracuje s novými a aktuálnymi témami s využitím nových technológií v kontexte súčasného umenia a kultúry.
2 Galerijná pedagogika
Galerijná pedagogika je špecifickou oblasťou múzejnej pedagogiky. Všeobecne je múzejná pedagogika definovaná ako výchova a vzdelávanie v múzeu, múzeom iniciovaná a zároveň pre múzeum, smeruje k návštevníkovi, jeho potrebám i požiadavkám. V systéme vied je múzejná pedagogika čiastkovým odborom všeobecnej pedagogiky a odboru muzeológie, no opiera sa aj o ďalšie oblasti ako sociológia, psychológia, teória informácií, teória komunikácie, pedagogika voľného času. Je chápaná ako interdisciplinárny odbor, ktorý zasahuje do všetkých oblastí vzdelávania, čím sa podieľa na rozširovaní obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu. Tu by sme radi poukázali na obsahovú blízkosť s výtvarnou výchovou, ktorá má vysoké predpoklady stať sa integrujúcim predmetom, nakoľko do jej obsahu vstupujú podnety nielen z oblasti umenia a kultúry, ale aj z iných oblastí ľudského poznávania, ako sú vedné oblasti, technika a iné; tie tradične nepatria do oblasti výtvarného umenia, ale v súčasných intermediálnych tendenciách umenia a kultúry nachádzajú stále výraznejšie uplatnenie. Na rozdiel od múzejnej pedagogiky sa galerijná pedagogika špecializuje na edukácie v galériách a múzeách umenia. Špecifikovanie jej pracovného poľa spočíva, ako uvádza K. Sokolová, „...vo výraznej odlišnosti vnútorných edukačných podmienok a tým aj edukačných situácií v múzeách umenia a galériách, ktoré sú dané charakterom ich exponátov. Porozumenie výtvarných diel divákmi, ako aj spôsoby ich objasňovania edukátormi sa totiž výrazne líšia od edukačných procesov v iných druhoch múzeí“. (Sokolová, 2010, s. 58)
Aj keď galerijná pedagogika je špecifickou oblasťou múzejnej pedagogiky, nie je takéto definovanie jednotné. V nemeckej pedagogike dominuje pojem múzejná pedagogika (Museumpädagogik), ktorá svojím obsahom pokrýva sprostredkovanie múzejných obsahov v múzeách, múzeách umenia i galériách; v anglo-amerických krajinách sa stretávame s pojmom galerijná pedagogika (gallery education). V českej odbornej literatúre Horáček (1998) či Ferencová (2009) presadzujú pojem galerijná pedagogika, v dielach Jůvu a kol. (Jagošová, Jůva, Mrázová, 2004, 2010) či Šobáňovej (2012a, 2012b) sa stretávame so všeobecným pojmom múzejná pedagogika. Brabcová (2008) používa všeobecný pojem múzeum, múzejná pedagogika, no cez výchovu umením (art education) bližšie špecifikuje aj galerijnú pedagogiku. Rovnako na Slovensku sa nestretávame s jednotnou terminológiuo. Stretávame sa rovnako s pojmom galerijná pedagogika, porov. Sokolová (2010), Pavlikánová, (2008, 2010), či múzeoedukológia, ktorú presadzuje pre vzdelávanie v múzeách a galériách Bycko (2005).
Napriek istej špecifikácii obsahu galerijnej pedagogiky pod pojmom vzdelávanie v galériách, múzeách a iných kultúrnych inštitúciách radíme rôznorodé edukačné aktivity a rôzne formy práce so širokou kultúrnou verejnosťou. Ako uvádza Lukáčová, „...nachádzame v ňom galerijnú/múzejnú pedagogiku ako samostatnú pedagogickú disciplínu, ktorá stavia na špecifikách učenia sa v galérii/múzeu a vychádza z predpokladu zážitku z vnímania originálneho umeleckého diela či historického objektu, pričom zohľadňuje jedinečnosť múzeí a galérií a neformálnosť vzdelávania sa v ich prostredí“. (Lukáčová, ed., 2007, s. 9)
Galerijná pedagogika na Slovensku sčasti nadviazala na jej príbuznú disciplínu, výtvarnú pedagogiku. Je postavená na výchove umením, ktorá (podľa Brabcovej) si môže vo vzájomnej interakcii dovoliť zohľadniť individualitu dieťaťa, učiteľa i pedagóga (Brabcová, 2008, s. 147). Výtvarná pedagogika sa na Slovensku rozvíjala, prevažne vďaka autorom neoficiálnej výtvarnej scény, v období 70. – 80. rokov 20. storočia. Mnohí z autorov pôsobili na základných a stredných umeleckých školách a ako jednu z metód svojej pedagogickej činnosti využívali interpretáciu a analýzu výtvarného diela, ktoré sú podstatné aj pre prácu s originálom výtvarného diela v múzeu umenia, galérii. V dnešnej dobe tak predstavuje galerijná pedagogika „svébytný a již plně rozvinutý obor přesahující hranice výtvarné pedagogiky“. (Ferencová, 2009, s. 3)
Nejednotnosť v definovaní pojmov múzejnej i galerijnej pedagogiky má vplyv aj na definovanie štandardov, tzn. minimálne ukončené vzdelanie a odbor pre výkon profesie zameranej na prácu s návštevníkom v múzeách, múzeách umenia, galériách. Nejednotnosť sa následne prejavuje aj v pomenovaní samotnej profesie odborného pracovníka, ktorý realizuje výchovno-vzdelávaciu činnosť s návštevníkom: múzejný pedagóg, galerijný pedagóg, lektor, výtvarný pedagóg, animátor a pod.
2.1 Galerijný pedagóg a jeho odborná príprava
Múzeá, múzeá umenia a galérie ako inštitúcie sú po stránke profesijnej inštitúcie zložené z rôznorodých profesií (kurátor, kustód, dokumentátor, reštaurátor, konzervátor, preperátor, laborant, technik, stolár, výstavný technik, výtvarník – grafik, fotograf, múzejný pedagóg (lektor, animátor), marketingový manažér, PR manažér a ďalšie Potreba definovať absolvované vzdelanie, nové štandardy i náplň práce pre jednotlivé profesie v múzejníctve vyplynula z požiadaviek súčasnej spoločnosti, to znamená, že zmena vo fungovaní kultúrnych inštitúcií sa odzrkadlila aj v personálnej politike štátnych i neštátnych organizácií. Veľký dôraz je dnes kladený na múzeá a galérie ako profesionálne zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie inštitúcie, čo si vyžaduje vysokú profesionalitu zamestnancov. Napríklad novú pracovnú náplň si vyžiadala profesia kurátora, ale aj múzejného/galerijného pedagóga v rámci novovznikajúcich výchovno-vzdelávacích oddelení v múzeách a galériách. Z toho vyplýva, že bolo potrebné v rezorte kultúry aktualizovať odborné vzdelávanie a profil absolventov podľa požiadaviek trhu práce. Dnes môžeme konštatovať, že jednotlivé vysoké školy veľmi opatrne a pomaly reagovali na prichádzajúce zmeny a primerane rýchlo neaktualizovali svoje študijné programy.
Jednou zo základných odborných činností v múzeu je sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok a historických objektov v správe múzea, ako aj iných odborných, výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít. Tejto oblasti sa venuje múzejná pedagogika a jej špecifická oblasť galerijná pedagogika, zameraná špecificky na galérie a múzeá výtvarného umenia. Pokiaľ v samotných inštitúciách nie sú definované požiadavky pre jednotlivé povolania, nie je jednotnosť v profile absolventa v rámci podobných odborov na vysokých školách, je ťažko určiť štandardy na výkon múzejného (galerijného) pedagóga.
Kvalifikáciu v odbore múzejná pedagogika (muzeológia) a galerijná pedagogika na Slovensku je možné získať v rámci vybraných študijných odborov na pedagogických a filozofických fakultách, ktoré reagovali úpravou a doplnením existujúcich študijných programov, prípadne vytvorením samostatného odboru, na požiadavky trhu v danom odbore:
- Katedra dejín výtvarného umenia, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: vzdelanie v odbore dejín výtvarného umenia s dôrazom na vývoj umenia v strednej Európe, 1. a 2. stupeň vysokoškolského štúdia výučby a vedeckého výskumu;
- Katedra etnológie a kultúrnej antropológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: vzdelanie 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore muzeológia a kultúrne dedičstvo;
- Ústav umelecko-edukačných štúdií, Katedra výtvarnej výchovy, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: absolventi 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umeleckých a umelecko-výchovných predmetov, študijný program učiteľstvo výtvarného umenia a učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii, získavajú aj kompetenciu múzejného a galerijného pedagóga (špecificky zamerané didaktické predmety);
- Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Katedra výtvarného umenia a výchovy, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove: absolventi 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov, študijný program výtvarná výchova, získavajú aj kompetenciu galerijného pedagóga (odborne zameraný predmet galerijná animácia), v rámci 3. stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom odbore odborová didaktika je možné robiť dizertačnú prácu aj na tému v danej oblasti;
- Katedra výtvarnej výchovy, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: absolventi 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov, študijný program učiteľstvo výtvarného umenia a učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii, získavajú aj kompetenciu galerijného pedagóga (odborne zamerané didaktické predmety), v rámci 3. stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom odbore odborová didaktika si študent môže vybrať voliteľný predmet zameraný na galerijnú a múzejnú pedagogiku;
- Katedra výtvarnej výchovy a tvorby, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: v rámci 2. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umelecko-výchovných premetov, študijný program učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii, získavajú absolventi aj kompetenciu galerijného pedagóga (odborne zamerané didaktické predmety);
- Katedra muzeológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: vzdelanie 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore muzeológia;
- Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky výtvarného umenia, pripravuje absolventov v rámci 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov v študijnom programe animácia výtvarného umenia.
Ak vychádzame zo študijných programov spomínaných vysokých škôl, absolvent pedagogickej fakulty 1. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo umeleckých a umelecko-výchovných predmetov, získava aj kvalifikáciu ako výchovno-vzdelávací pracovník v kultúrnych inštitúciách (galérie, múzeá, detské múzeá a iné) v rámci špecificky zameraných predmetov na múzejnú a galerijnú pedagogiku. Absolvent filozofickej fakulty odboru dejín výtvarného umenia v rámci 1. a 2. stupňa sa môže profilovať v oblasti kunsthistórie alebo aj oblasti múzejnej a galerijnej pedagogiky. Absolventi odboru muzeológie sa profilujú v praktických, teoretických, metodických znalostiach a zručnostiach o muzeáliách, ktoré mu umožnia uplatniť sa v múzeách, galériách a v iných inštitúciách, orientujúcich sa na problematiku kultúrneho dedičstva.
Výnimkou je Katedra pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde majú akreditovaný študijný program animácia výtvarného umenia, konkrétne zameraný na galerijnú pedagogiku. Program vznikol na základe aktuálnych podnetov z praxe, no dlhšie potom, ako ostatné fakulty požiadavky vzdelania v oblasti múzejnej a galerijnej pedagogiky zakomponovali do svojich študijný programov. Absolvent tohto štúdia je špecificky disponovaný na vykonávanie práce animátora výtvarného umenia v rôznych kultúrnych a edukačných inštitúciách a zariadeniach.
Samotné uplatnenie absolventov závisí od definovania štandardov na výkon profesie výchovno-vzdelávacieho pracovníka v múzeách, múzeách umenia, galériách. Prax ukazuje, že absolventi dejín umenia sa uplatňujú predovšetkým ako lektori, absolventi pedagogických fakúlt odboru výtvarná výchova ako výtvarní pedagógovia. Prax však ukazuje, že absolventi pedagogických fakúlt sú všeobecne kompetentní zvládať teoretické aj praktické aktivity, ako aj kompletnú prípravu metodických i didaktických podkladov.
K rozvoju odboru múzejnej / galerijnej pedagogiky a jeho postavení v praxi, prispeli aj projekty realizované Nadáciou otvorenej spoločnosti, ktorá v rokoch 2004 – 2007 realizovala trojročný vzdelávací cyklus Bližšie k múzeu. Cyklus bol zameraný na rozvíjanie vzdelávacej funkcie múzeí a galérií na Slovensku, v spolupráci s British Council. Program Bližšie k múzeu bol v tom čase jediným programom tohto druhu na Slovensku, ktorý vychádzal z overeného projektu realizovaného v zahraničí (v Českej republike Nadáciou Open Society Fund realizovaný projekt Brána muzea otevřená). Prínosom projektu bola zmena nazerania na vzdelávacie oddelenia v galériách a múzeách na Slovensku, a na prácu s verejnosťou. Na daný projekt nadviazal ročný vzdelávací projekt Bližšie ku galérii (2009/2010), ktorý bol obsahovo zameraný na vzdelávanie umením, galerijnú pedagogiku a lepšie sprístupnenie vizuálneho umenia divákovi. (Výročná správa 10, Bratislava, s. 5 – 6. [online] [2013-05-09] Dostupné z: http://www.ncsu.sk/sites/default/files/upload/vyrocna_sprava_2010.pdf)
2.2 Vzťah galéria a škola
Úzka kooperácia medzi galériou a školou je pre školu, konkrétne pre výtvarnú výchovu, prínosom. Vzájomná spolupráca školskej výtvarnej výchovy s galerijnou pedagogikou, v alternatívnom prostredí galérie, podporuje rozvoj kritického prístupu k vnímaniu vizuálnych zobrazení súčasných médií. Vedie žiakov k rozoznávaniu, pomenovávaniu, ako aj vytváraniu jednotlivých prvkov vizuálne obrazných vyjadrení v tvorivom procese. Žiaci sú tak vedení k uvedomeniu si komunikačnej a informačnej povahy súčasných vizuálne obrazných vyjadrení. Vzájomnou kooperáciou sa vytvára priestor pre samostatný, kritický a tvorivý prístup žiakov i študentov nielen k umeniu a kultúre, ale k celej spoločnosti. Prehlbuje sa záujem o tvorivý prístup a dialóg v oblasti vizuálneho poznania a komunikácie, čím sa rozširuje vzdelávanie k všetkým vizuálnym znakom a podnetom, s ktorými sme každodenne konfrontovaní. V súčasnej dobe galerijná pedagogika, ako uvádza K. Sokolová, „preferuje interdisciplinárny, kontextuálny prístup k dielam a ich objasňovanie podáva aj v súvislostiach nielen ostatných diel či výstavy ako významového (interpretačného) celku, ale aj samostatného múzea umenia (ako sémantického komplexu významov) i širšej vizuálnej kultúry“. (Sokolová, 2010, s. 79) Galerijná pedagogika tak odkazuje na medziodborovosť, ktorá presahuje oblasť výtvarného umenia a opiera sa aj o iné oblasti vzdelávania, a to vo všetkých kontextoch.
Vzdelávacie aktivity v galériách môžu predmetu výtvarná výchova ponúknuť:
- možnosť konfrontácie vzájomných názorov, dojmov, pocitov;
- doplniť alebo rozšíriť ciele stanovené vo vzdelávacích predpisoch (ŠVP);
- na základe interdisciplinárnosti a intermediálnosti prepojiť témy i procesy z najrôznejších oblastí poznávania; vytvorenie priestoru pre medzipredmetové väzby v prístupe k vzdelaniu;
- pomoc v porozumení prejavov súčasného umenia;
- pomoc v poznaní vlastnej kultúrnej tradície;
- pomoc v porozumení súčasným informačným a komunikačným technológiám a vizuálnemu jazyku doby;
- vytvorenie multikultúrneho priestoru;
- vytvorenie interaktívneho a slobodného diskusného priestoru.
Príkladom môžu byť realizované projekty kultúrnych inštitúcií, ktoré sú založené na kooperácii múzea, múzea umenia, galérie a školy. Napríklad Galéria mesta Bratislavy od roku 2006 realizuje celoslovenský cyklický projekt Umenie z blízka pre žiakov základných škôl, osemročných gymnázií a základných umeleckých škôl vo veku 10 – 15 rokov, ktorý približuje diela slovenského výtvarného umenia 20. a 21 storočia. Program svojím obsahom symbolicky vystúpil za svoje brány priamo do škôl, rozširuje a doplňuje vzdelávaciu oblasť umenie a kultúra. Slovenská národná galéria založila projekt Raz u nás, raz u vás na užšom prepojení galérie a školy. Program sa skladá z dvoch častí: z animačného programu v galérii k aktuálnej výstave a z následnej tvorivej aktivity v škole. V tomto prípade ide o spojenie dvoch jednorazových návštev školy v galérii a galérie v škole, čo vedie k hlbšiemu nahliadnutiu do preberanej problematiky. Program pružne reaguje na rekonštrukciu v Slovenskej národnej galérii a s tým spojené čiastočné uzavretie priestorov.
Záver
Do výtvarnej výchovy, rovnako ako do umenia, vstupujú podnety z rôznych oblastí ľudského poznávania, ktoré tradične nepatria do oblasti výtvarného umenia. Nakoľko výtvarná výchova vo svojich cieľoch reflektuje umenie, má svojim obsahom vysoké predpoklady stať sa integrujúcim predmetom, ktorý je otvorený aj obsahovo vzdialeným oblastiam poznávania sveta. Výtvarná výchova v kooperácii so vzdelávaním v galériách a múzeách by mala pre žiaka vytvoriť multimediálne prostredie, spájajúce v sebe obraz, pohyb, zvuk, interaktivitu, charakteristické nielen pre súčasné umenie, ale aj spoločnosť. Cez riadený a aktívny kontakt s umeleckými artefaktmi môžu spoločne smerovať výchovu jedinca k formovaniu jeho osobnosti, jeho výtvarného cítenia, rozvíjania vizuálnej gramotnosti, kritického i tvorivého myslenia.
Je však potrebné, aby na prvom mieste jednotlivé zložky kultúrnych inštitúcií (múzejno-didaktické aktivity, koncipovanie a realizácia expozícií/výstav i prezentačné aktivity) tvorili výstavy, expozície a programy širšie obsahovo zamerané, presahujúce hranice umenia a poukazujúce na kontextuálnosť súčasného umenia, kultúry a spoločnosti. Na strane druhej je potrebné, aby vysoké školy prehlbovali odbornú kvalifikáciu absolventov pedagogických fakúlt i odbornú kvalifikáciu pedagógov v praxi na základe požiadaviek spoločnosti.
Literatúra
BRABCOVÁ, Alexandra. 2003. Brána muzea otevřená. Náchod: Ve spolupráci s Nadací Open Society Fund Praha vydalo Nakladatelství JUKO, 583 s. ISBN 80-862-1328-5.
ČARNÝ, Ladislav. 2007. Nová koncepcia výtvarnej výchovy na ZŠ, nové možnosti komunikácie, nové požiadavky na prípravu pedagógov. In: Zmeny v chápaní inovácie vo vyučovaní výtvarnej výchovy – pripravované osnovy: VIII. ročník výstavy výtvarných prác žiakov ZŠ vytvorených projektovou metódou na tému Portrét. Soňa HRIVŇÁKOVÁ, ed. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa – Pedagogická fakulta, s. 7–18. ISBN 80-8094-061-4 (brož.).
FISCHER, Daniel, MUDROCH, Marián a Ladislav ČARNÝ. 2007. Nová koncepcia výtvarnej výchovy. [online] . [cit. 2012-03-11]. Dostupný z: http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/vyskum/SPU/nova_koncepcia_Vv.pdf
FERENCOVÁ, Yvona. 2009. Apozice obrazu. 2009. Brno: Pavel KŘEPELA, 183 s. ISBN 978-808-6669-120.
HEIN, George E. 1998. Learning in the museum. New York: Routledge, xi, 203 p. ISBN 04-150-9776-2.
HOOPER-GREENHILL, Eilean. 1994. The Educational role of the museum. New York: Routledge, xiv, 340 p. ISBN 04-151-1287-7.
JAGOŠOVÁ, Lucie, Vladimír JŮVA a Lenka MRÁZOVÁ. 2010. Muzejní pedagogika: metodologické a didaktické aspekty muzejní edukace. Brno: Paido, 298 s. ISBN 978-80-7315-207-9.
JŮVA, Vladimír. 2004. Dětské muzeum: edukační fenomén pro 21. století. Brno: Paido, 264 s. ISBN 80-731-5090-5.
LUKÁČOVÁ, Marcela (ed.). 2007. Materiálová predloha k projektu Bližšie k múzeu. Vzdelávanie v galériách a múzeách. Bratislava: Nadácia – centrum súčasného umenia, 101 s. ISBN 978-80-89009-17-6.
McLUHAN, Marshall. 1991. Jak rozumět médiím: extenze člověka. Překlad Miloš CALDA. Praha: Odeon, 348 s. ISBN 80-207-0296-2.
PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2011. Synergia galérie a školy cez elektronické médiá. In: Moderní vzdělávání: technika a informační technologie. Jiří DOSTÁL, ed. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, s. 141–144. ISBN 978-80-244-2912-0.
PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2008. Galéria ako priestor pre kultúrne vzdelávanie vo výtvarnej výchove. In: Veřejnost a kouzlo vizuality: rozvoj teoretických základů výtvarné výchovy a otázky kulturního vzdělávání. Radek HORÁČEK a Jan ZÁLEŠÁK, eds. Brno: Masarykova univerzita, s. 208–214. ISBN 978-802-1047-228.
SOKOLOVÁ, Katarína. 2010. Galerijná pedagogika – stručný nárys jej vývoja, teórie a praxe. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 131 s. ISBN 978-80-8083-981-9.
VANČÁT, Jaroslav. K pojetí a terminologii Výtvarného oboru. Metodický portál: Články [online]. 27. 08. 2006, [cit. 2012-05-03]. ISSN 1802-4785.
Výročná správa 10, Bratislava: N-CSU, 2010, s. 5–6. Dostupné z: http://www.ncsu.sk/sites/default/files/upload/vyrocna_sprava_2010.pdf
ŠOBÁŇOVÁ, Petra. 2012a. Edukační potenciál muzea. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 394 s. ISBN 978-802-4430-348.
ŠOBÁŇOVÁ, Petra. 2012b. Muzejní edukace. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 140 s. ISBN 978-802-4430-034.
ZABADAL, Ľubomír a Janka SATKOVÁ. 2008. Výtvarná výchova v elektronickom prostredí. Nitra: Pedagogická fakulta UKF Nitra, 201 s. ISBN 978-80-8094-375-2.
Predpis č. 206/2009 Z. z. Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z 28. apríla 2009.
Internetové zdroje:
Poznámka: Príspevok vznikol z podpory grantu 026UK-4/2013.
Autorka:
PaedDr. Martina Pavlikánová, PhD.
Ústav umelecko-edukačných štúdií, Katedra výtvarnej výchovy
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta
Račianska 59, 813 34 Bratislava, Slovenská republika
E-mail: martina.pavlikanova@gmail.com
Look, wonder, understand? Content reflection and arts in education
Abstract: What is the role of art in human life and culture? What levels are now presented in the arts? What is their reflection in the visual arts and in education? The article is a study that examines the issues and given the role of arts and culture in the educational process. Emphasizes the role of art in creating the identity of the individual and the whole society. One of the ways in education in the arts and arts education is a link to the visual arts gallery education and normal life, which also requires professionalism in the art museum (gallery) education, but also in the training of teachers of visual arts.
Keywords: art, fine art, fine art education, gallery education, mediation of art
The study is licensed under a Creative Commons Attribution Non-Commercial 3.0 License.
Jak citovat tento článek:
PAVLIKÁNOVÁ, Martina. 2013. Dívať sa, diviť sa, rozumieť? Obsah a odraz umenia vo vzdelávaní. Kultura, umění a výchova, 1(1) [cit. 2013-10-03]. ISSN 2336-1824. Dostupné z: http://www.kuv.upol.cz
Comments