Múzejné inštitúcie ponúkajú v súčasnosti množstvo rôznych vzdelávacích programov. Ponuka činností je rozmanitá, sú vytvorené s ohľadom na vek, vzdelanie, záujmy a predchádzajúce skúsenosti potenciálnych návštevníkov. Kto tieto programy robí? Kto ich pripravuje a kto ich realizuje? V príspevku sa budeme zaoberať kompetenciami, zručnosťami, ale tiež osobnostnými predpokladmi pre kvalitnú a zaujímavú prácu múzejného pedagóga. Túto osobu vidíme ako kľúčovú. Múzejný pedagóg je výnimočná osoba, je spojivom medzi návštevníkom a inštitúciou, jej artefaktmi, históriou, filozofiou, vystavenými objektmi... Je to tlmočník medzi verbálnym a vizuálnym jazykom, komunikátor, kreátor a v určitom zmysle aj misionár.
Kľúčové slová: umenie, kultúra, múzejný pedagóg, vizuálny jazyk.
Úvod
Pred 15 rokmi som v Slovenskej národnej galérii začínala robiť galerijné animácie pre predškolákov a prvý stupeň základných škôl. Vtedy to nebolo ešte niečo bežné a moja funkcia vyšla z praktickej potreby priviesť návštevníkov do malej zastrčenej a vtedy ešte nie veľmi známej expozície SNG – Schaubmarovho mlyna v Pezinku. Bol tu jasný problém – nízka návštevnosť expozície a nápad kurátorky, pani dr. Kataríny Černej, a vtedajšej správkyne zbierky, pani Mgr. Evy Ševčíkovej. Spoločne sme hľadali spôsob, ako priviesť na toto čarovné miesto na okraji mestečka ľudí. O nejakej systémovej múzejnej pedagogike nemohlo byť ani reči. Tá sa ešte len začínala rodiť. Až potom začali prichádzať prvé koncepcie, organizovaná štruktúra, oddelenie...
1 Pozadie práce múzejného pedagóga
Pred viac ako desiatimi rokmi som robila pomerne rozsiahly výskum na tému prípravy aktivít pre mladých návštevníkov galérií a múzeí. Oslovila som všetky, alebo skoro všetky verejné galerijné a múzejné inštitúcie a pýtala som sa ich, či robia nejaké špecifické programy výhradne zamerané pre detského, mladého návštevníka. Zisťovala som aspoň skusmo, čo robia, ak robia. Či pripravujú k takpovediac univerzálnej výstave špeciálne programy pre rôznych návštevníkov, či robia napríklad informačné alebo pracovné listy. Osobitne, v súvislosti s mojou témou dizertačnej práce, ktorú som práve robila, ma zaujímalo, či pripravujú aj výstavy orientované na klientov v najmladšom veku. Výsledky boli zverejnené jednak v mojej dizertačnej práci, ale aj na konferencii v Zlíne a v zborníku[1]. O niekoľko rokov som výskum zopakovala už len z vlastnej zvedavosti. Skutočne ma veľmi zaujímalo, ako sa štatistika zmenila. Výsledky tohto druhého prieskumu som síce nikdy nezverejnila, ale pre mňa osobne boli čísla zaujímavé, aj keď určite nie prekvapujúce. Pozitívne odpovede stúpali s pribúdajúcimi rokmi, múzejná pedagogika si našla miesto aj v menších inštitúciách. Viaceré malé mestá sa pýšili inštitúciou, ktorá (aspoň podľa ich tvrdenia) sa deťom a mladým ľuďom osobitne venuje. Nateraz som už výskum neopakovala. A myslím si, že dnes by bol takýto prieskum už úplne zbytočný. Prinajmenšom by otázky prieskumu museli byť iné. Dnes sa už nemusíme pýtať, či robíme aktivity pre deti. Dnes totiž skoro všetci odpovedajú rovnako. „Áno, robíme. Áno robíme rôzne aktivity. Áno, prispôsobujeme sa špecifikám návštevníka.“ Múzejný pedagóg je bežná súčasť pracovného tímu, mnohé múzeá majú aj oddelenie múzejnej pedagogiky.
Aktivít a programov je dnes v ponuke tak veľa, že stojí za to pozrieť si, čo robia iní, skôr než začnem akýkoľvek svoj program chystať. Takpovediac pozrieť sa, čo robí konkurencia a či môj produkt (pokojne môžeme používať tento taký ekonomický termín) obstojí na trhu, či bude oň záujem, či obstojí v konkurencii. Nech nie je ten môj len ďalším do počtu, hoci dobrý, zaujímavý, kvalitne pripravený, ale len jeden z ďalších.
Dnes sa teda nemá zmysel pýtať, či múzeá niečo robia. Dnes je zmysluplné pýtať sa, čo sa robí v múzeu. A možno ešte podstatnejšie je zistiť odpoveď na otázku: „Ako sa robí v múzeu?“
Teda – aké sú aktivity a programy inštitúcií? Vídame skutočne množstvo obsahovo zaujímavých výstav a podujatí, ku ktorým sú pripravované komentované prehliadky, výtvarné ateliéry, animácie, sprievody výstavou, filmové produkcie, pracovné listy. Ponuka je široká[2]. Ale ako vieme, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Obsah je jedna stránka nášho problému. Je samozrejme veľmi potrebné pripravovať programy, ktoré sú obsahovo kvalitné, rozvíjajúce, vzdelávacie, výchovné atď. Aktivity sú však väčšinou pripravované ku konkrétnym výstavám alebo k stálym expozíciám, kde má kvalitu zaručiť komisia, ktorá zodpovedá za tvorbu výstavného plánu. Preto sa kvalita obsahu dá predpokladať. Pokiaľ je výstava schválená ako kvalitná a prínosná, potom by malo z toho vyplývať, že aj obsah programu dosahuje vysokú latku. Potom už zostáva „len“ forma aktivity.
Kvalitný obsah ponúkaných programov je dnes štandardom. Zväčša neriešime ani formu programu. Veľmi dobre si uvedomujeme, že aj po formálnej stránke musíme držať krok s inými inštitúciami a že komercia nám berie klientelu. Vizuálna stránka našich projektov, dianí a všetkej ponuky musí zaujať.
Práve v tomto okamihu do procesu vstupuje nesmierne dôležitý prvok – osoba, ktorá realizuje program – osoba múzejného pedagóga. Toto je kľúčová postava, toto je hrdina, na ktorom program stojí, alebo padá. Programy a rôzne aktivity sú väčšinou priamo kontaktné. Inštitúcia vysiela k návštevníkovu niekoho – kontaktnú osobu, ktorá aktivitu realizuje. (Samozrejme poznáme aj výnimky, keď sú pripravené aj aktivity akoby bez sprostredkujúcej osoby, rôzne formy individuálnych pracovných listov alebo vopred pripravené drobné aktivity – napr. múzejné kufríky a pod. Ale ten niekto – ten sprostredkovateľ – tu stále je, niekto aktivitu vymyslel a niekto ju doviedol do finálnej podoby – vymyslel konkrétne otázky, ale aj vizuálne dotvorenie ...).
2 Múzejný pedagóg
Kto je múzejný pedagóg? Niekedy sa ľahšie hľadá negatívne vymedzenie. Skúsme to teda naopak. Kým nie je múzejný pedagóg. Múzejný pedagóg nie je učiteľ, hoci častokrát v realite sú to absolventi pedagogických fakúlt. Nie je učiteľ, lebo nemá kompetencie ani nemá podmienky práce učiteľa. Neučí v pravom (tradičnom) slova zmysle, nediagnostikuje, ani neznámkuje. Aj ciele jeho práce sú iné. Nie je to teoretik umenia a nie je to umelec. Aj keď v praxi sa opäť stretávame s múzejnými pedagógmi práve s týmto ukončeným vzdelaním. So všetkými týmito profesiami nájdeme prepojenia, ale jeho odbornosť, schopnosti, zručnosti a kompetencie sú v iných oblastiach odlišné. Kto a aký odborník je múzejný pedagóg? Čím sa odlišuje od vyššie menovaných príbuzných pozícií? Odpovedať si na otázku potrebujú zodpovední pracovníci v inštitúciách pri prijímaní na pozíciu a tiež tí, ktorí potenciách múzejných pedagógov pripravujú počas vysokoškolského štúdia.
Čo robí múzejný pedagóg? Klasická odpoveď – sprostredkúva výtvarné umenie. Čo to znamená? O akú činnosť vlastne ide? Hlavnou náplňou jeho práce je nadväzovanie a udržiavanie rozhovoru. Program v múzeu nie je monológ, jednostranným prístupom poučovania našťastie dávno odzvonilo. Nie je to ani dialóg, zúčastnených strán je podstatne viac ako dve. Galerijné programy sú rozhovorom, niekedy priateľskou debatou, niekedy učenou dišputou. Pre pedagóga je nevyhnutné a prvoradé nadviazať komunikáciu, a to vzájomnú komunikáciu troch subjektov: žiaka, pedagóga a výtvarného diela. Bez komunikácie nebude možné dať dobrý tvar pedagogickému dielu, ktoré tvoríme v múzeu. Výnimočne vizuálne citlivý žiak prípadne môže nadviazať kontakt s dielom, alebo okolnosti vytvoria podmienky na rozhovor medzi niektorými dvoma subjektmi, je to však len náhodné stretnutie. Schopnosť nadviazať rozhovor je dôležitou (nie však jedinou) podmienkou úspechu a naplnenia cieľov návštevy múzea, či už máme na mysli krátkodobé, alebo dlhodobé ciele.
A preto komunikatívnosť by teda mala byť prioritnou vlastnosťou, následne stále rozvíjanou schopnosťou galerijného pedagóga. Nadviazať rozhovor a udržiavať ho. Rozhovor medzi dielom, tým čiastočne aj s autorom (aj keď toto nie je celkom samozrejmé a ani úplne nutné), návštevníkmi inštitúcie a samotným múzejným pedagógom. Je to však akýsi zvláštny rozhovor, lebo aspoň jeden zúčastnený hovorí iným jazykom. Dielo nepoužíva verbálny, ale vizuálny jazyk. Múzejný pedagóg sprostredkúva umenie, tým sa stáva tlmočníkom, pomáha porozumieť a pomôcť iným rozumieť tomuto jazyku. Úspešný múzejný pedagóg je vlastne tlmočník, nevyhnutne musí byť nielen komunikatívny, ale musí byť aj aktívne bilingválny.
Aby bol úspešný, potrebuje byť schopný aj v iných oblastiach. S komunikatívnosťou súvisia ďalšie schopnosti a zručnosti – byť asertívny, otvorený a flexibilný. Mať na pamäti svoje krátkodobé ciele a vidieť víziu svojej práce – viesť k tejto ceste a touto cestou.
Vidí zmysel svojej práce – vie, prečo to robí? Práca múzejného pedagóga nie je ľahkou prácou. Do galérie prichádzajú deti najčastejšie s radosťou najmä preto, lebo sa uliali z vyučovania. Nehrozí písomka z matematiky ani nudná úloha z písania. Ale radosť z poznávania umenia? Málokedy. A predsa... my, ktorí vidíme dôležitosť poznávania umenia, či už ako orientáciu v kultúre, v dejinách, v spoločnosti, alebo ako prostriedok spoznávania vizuálneho jazyka, túžime po tom, aby deti návšteva galérie oslovila, zanechala stopu, v ideálnom prípade aby sa znovu túžili vrátiť a pokračovať v načatej práci. Na koho sa podobáme? Na misionárov. Misionár opúšťa svoj pokojný domov a vyberá si cestu plnú nebezpečenstva, prijíma nepohodu a nedostatok. Prečo? Pretože vášnivo verí, že jeho práca je dôležitá a že to, čo oslovilo jeho, je nesmierne dôležité aj pre iných ľudí. Misionár sa podvoľuje prinášať zvesť do odľahlých končín, kde o neho nikto nestojí, kde zasahuje do zabehnutého života iných ľudí, pretože ho vnútorne spaľuje vášeň pre svoje vlastné poslanie. Keď mu je ťažko, v práci ho udržiava vízia jeho poslania. Nie je to krátkodobý cieľ, je to životná vízia, vlastné povolanie do tejto práce. Misionár má tiež svoj podporný tým, ale tiež mnoho ľudí, ktorý jeho prácu považujú za zbytočnú, možno až bláznovstvo.
Múzejný pedagóg je v podobnej situácii. V svojej neľahkej práci potrebuje osobné nadšenie, presvedčenie o svojej dôležitosti , potrebuje byť vo svojej práci vášnivý, potom dokáže strhnúť pre svoju vec iných. Toto sa stane len v prípade, že svoju prácu miluje. Láska a vášeň pre svoju prácu – niečo nevyhnutné a súčasne presne to, čo asi nevieme naučiť študenta na akomkoľvek študijnom odbore. Nadšenie pre svoju prácu je extra dôležité. Tento predpoklad úspechu v práci múzejného pedagóga je však závislý na vnútornom presvedčení a to vychádza z veľmi vzácnej vlastnosti – osobnej pravdivosti. Dnes, žiaľ, veľmi vzácna vlastnosť. Opäť tu však máme umenie – pravdivosť, jedinečnosť a osobný vklad pri umeleckej tvorbe dáva dielu jeho esenciálnu hodnotu a toto je práve oporný bod medzi múzejným pedagógom a umelcom. V múzeu / galérii riešime častokrát veľmi osobné otázky, ľudské postoje, zložité životné príbehy. Otvárame zamotané ľudské existenciálne otázky a nazeráme do duší[3]. Osobnosť pedagóga v oblasti výchovy umením je vystavená ako fyzickému, tak psychickému napätiu. To je súčasť práce pedagóga v každom odbore; pri využívaní postupov výchovy umením prenikáme však bližšie k podstate osobnosti, odkrývame životné koncepty a to dáva pedagógovi ešte väčšie povinnosti byť dostatočne citlivý – vedieť odhadnúť a aj ovládnuť situácie, nie manipulovať s účastníkmi. Musí byť pripravený odborne, teoreticky – poznať dejiny umenia, kultúru, zvládnuť vizuálny jazyk, ale súčasne musí byť vyzretou dospelou osobnosťou. Je potrebné byť sám sebou, niekde hlboko v sebe hľadať prepojenia – a galerijný pedagóg je sprievodcom touto cestou. Jeho schopnosť sprevádzať musí vychádzať z jeho vlastného vnútra.
Často sa hovorí o individuálnom prístupe ku žiakovi alebo v tomto prípade k návštevníkovi, určite je však dôležité uvedomovať si aj individualitu pedagóga. Má určité dary, má vlastné talenty, nadania, zručnosti, ktoré iste dokáže aplikovať a využívať pri svojej práci. Ale dokáže ich rozpoznať? Pedagóg potrebuje poznať čaro a hodnotu svojej osobnosti. Súčasne v pokore vedieť prijímať osobnosti iných ľudí. Vidieť inakosť, vážiť si pluralitu. A samozrejme s úctou prechádzať reflexiou a sebareflexiou.
Cesta poznávania umenia (a jeho prostredníctvom poznávanie podstaty života) je jednoduchšia, ak spolupracujeme. Musíme sa zmieriť s tým, že nedokážeme úplne všetko, a vtedy dobre padne pomoc od iných ľudí s inými nadaniami. Spolupracovať je nutné prinajmenšom v skupine, ktorá sa práve zišla v galérii, ale ak je pedagóg schopný pracovať aktívne a plnohodnotne v tíme múzejných spolupracovníkov, získava oveľa väčšie možnosti. Získame tým aj čas, aby sme sa mohli venovať tomu, čo skutočne máme vo svojich daroch – robiť to, čo naozaj viem, každý podľa svojich vnútorných darov. Dnešný svet je plný individualistov. Podstatou rozhovoru je však spolupráca. Rozhovor o umení, pri umení a s umením je životným príkladom spolupráce. Dielo sa vydarí, len ak prijmeme hru, ak sa jej zúčastníme, ak sa podvolíme, teda ak vzájomne spolupracujeme. Častokrát to môže byť pre návštevníkov ojedinelá skúsenosť – spolupráca sa dnes vo svete veľmi nenosí, škoda.
Záver
Kto je a aký má byť múzejný pedagóg? Pripraviť takúto osobu je, myslím, náročné. Možno ide viac o tréning než o samotné vzdelávanie. Vedomosti sú len bázou tohto procesu, osobnostný rozvoj je nesmierne dôležitý. Múzejný pedagóg potrebuje komplexné vzdelávanie v oblasti pedagogiky, dejín a teórie umenia a praktických skúseností s tvorbou v oblasti výtvarného umenia. Súčasne potrebuje aj tvrdo pracovať na rozvoji osobnosti, poznávania seba samého a na pozitívnom budovaní vnútorného človeka.
Múzejný pedagóg by mal byť vo svojom profile komunikatívny a bilingválny. Nevyhnutne potrebuje aktívne ovládať tlmočenie medzi verbálnym a vizuálnym jazykom. Musí byť schopný rozpoznať a využívať čaro svojej osobnosti, vlastných darov, nadaní, talentov a zručností. Súčasne si potrebuje uvedomovať aj svoje obmedzenia a byť ochotný prijímať osobnosti iných. Preto je potrebné viesť múzejných pedagógov alebo študentov inklinujúcich týmto profesionálnym smerom k schopnosti spolupracovať. Múzejný pedagóg vie byť súčasťou celku, chápe, že jeho hodnota a hodnota jeho práce zasadením do väčšieho celku rastie. A v neposlednom rade je nadšenie pre svoju vlastnú prácu. Dobrý múzejný pedagóg miluje umenie, súčasne miluje ľudí. Je vášnivý, tvrdohlavý a úprimný.
Literatúra
BABYRÁDOVÁ, Hana. 2002. Rituál, umění a výchova. Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity. ISBN 80-210-3029-1.
HILL, Kate (ed.). 2012. Museums and Biographies. Suffolk: Boydell Press 2012. ISBN978-1-84383-727-5.
HORÁČEK, Radek. 1998. Galerijní animace a zprostředkování umění. Brno: Akademické nakladatelství CERM. ISBN 80-7204-084-7.
JOHNSON, Anna. 2009. The museum educator´s manual. Plymonth: Alta Mira Press 2009. ISBN 13 978-0-7591-1166-0.
LUKÁČOVÁ, Marcela (ed.). 2010. Čo letí v múzejnej pedagogike. Bratislava: SNM. ISBN 978-80-8060-252-9.
VALACHOVÁ, Daniela. 2009. Povedzme to farbami alebo multikultúrna výchova a jej možnosti vo výtvarnej výchove. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského. ISBN 978-80-7399-855-4.
Acta musealia. 2007/1. Zborník príspevkov z konferencie Muzeum a škola. Zlín: Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně. ISBN 978-80-8713-001-8.
Personality of a museum educator
Abstract: Museum institutions currently offer a plenty of various educational programmes. The offer of activities is diverse and is created according to age, education, interests and previous experiences of potential visitors. Who creates these programmes? Who prepares them, and who realises them? In the report, we will be concerned with competences, skills and also personal background for quality and interesting job of museum educator. We see this person crucial. Museum educator is special person; he or she is binder between visitor and institution, its artefacts, history, philosophy, exposed objects... He or she is interpreter from verbal to visual language, communicator and creator, and in some kind of meaning missionary.
Keywords: Fine arts, museum pedagogist, personal background, visual language.
Autorka:
Mgr. Michaela Syrová, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
E-mail: michaela.syrova@gmail.com
[1] Aktivity múzejných inštitúcií pre deti a mládež v Českej a Slovenskej republike. In: Acta musealia. 2007/1. Zborník príspevkov z konferencie Muzeum a škola. Zlín: Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně, 2007, s. 73–78. ISBN 978-808713001.
[2] Aj v kontexte českých a slovenských teoretikov v oblasti výtvarnej výchovy, výchovy umením a múzejnej pedagogiky je už mnoho rokov rozvíjaná teória o širokom spektre aktivít v prístupe k návštevníkovi. Radek Horáček alebo Jan Slavík už pred viac ako 10 rokmi odporúčali rôznorodý prístup a využitie rôznych ciest, ako sa dotýkať umenia – emocionálne, intelektuálne i fyzicky (ak je to možné). Dnešný stav – rozsiahla ponuka programov pre rôznych návštevníkov – je, myslím, pozitívnym výsledkom výchovy a vzdelávania v oblasti múzejnej pedagogiky.
[3] Dnes je stále aktuálnejšia multikulturalita. Výtvarné umenie a výtvarný prejav je mostíkom práve k porozumeniu a následnému akceptovaniu inakosti, k individuálnym hodnotám človeka, k rešpektu a aj k spolupráci z toho vychádzajúcej. Práca múzejného pedagóga môže byť veľmi prospešná pri formovaní osobnosti návštevníka (k problému pozri Valachová, 2009).
The study is licensed under a Creative Commons Attribution Non-Commercial 3.0 License.
Jak citovat tento článek:
SYROVÁ, Michaela. 2016. Osobnosť múzejného pedagóga. Kultura, umění a výchova, 4(1). ISSN 2336-1824. Dostupné z: https://www.kuv.upol.cz
Comments